MADRID - V predvečer s napätím očakávaného vystúpenia katalánskeho premiéra Carlesa Puigdemonta na pôde katalánskeho parlamentu dnes Madrid opätovne ostro varoval Kataláncov pred jednostranným vyhlásením nezávislosti.
Hovorca vládnej Ľudovej strany (PP) premiéra Mariana Rajoya Pablo Casado odmietol všetky výzvy na dialóg, keď vyhlásil: "Neustúpime" a dodal, že "s pučistami niet o čom rokovať". Predseda španielskej vlády Mariano Rajoy podľa hovorcu zasiahne tvrdou rukou, ak by Puigdemont naozaj na parlamentnej pôde vyhlásil nezávislosť Katalánska na Španielsku. O poriadny rozruch sa však Casado postaral hlavne nasledujúcimi vetou: "Ten, kto ju (nezávislosť) vyhlási, skončí možno ako ten, kto ju vyhlásil pred 83 rokmi".
Ľavicový katalánsky premiér Lluís Companys vyhlásil v roku 1934 nezávislý štát. Jeho i ďalších členov katalánskej regionálnej vlády vtedy už po niekoľkých hodinách zadržali príslušníci španielskej armády. Companysa v roku 1940 za vlády fašistického diktátora Francisca Franca (1939-1975) popravili.
Kým doteraz v uliciach Barcelony demonštrovali pravidelne predovšetkým stúpenci nezávislosti Katalánska, v nedeľu sa tam podľa niektorých zdrojov zhromaždilo až milión odporcov odtrhnutia od Španielska. Tí dávali svoje sympatie skandovaním sloganu Viva Espaňa a veľkým množstvom španielskych vlajok.
Barcelonský pochod proti odtrhnutiu Katalánska podporil počas jeho priebehu aj španielsky premiér Rajoy a zaprisahal sa, že krajina zostane zjednotená. Na Twitteri napísal: "Vráťme sa k rozumu a ochráňme demokraciu, ústavu a slobodu. Zachováme jednotu Španielska. Nie ste sami."
Carles Puigdemont by mal v utorok predstúpiť pred poslancov katalánskeho parlamentu a predniesť prejav k súčasnej politickej situácii. Zasadnutie parlamentu sa začne o 18.00 h SELČ a Puigdemontov prejav je jeho jediným bodom. Opozícia sa preto obáva, že parlament, v ktorom majú väčšinu strany brojace za odštiepenie sa Katalánska, prijme na tomto zasadnutí vyhlásenie o nezávislosti.
Kríza medzi Madridom a Barcelonou sa vystupňovala 6. septembra, keď katalánsky parlament schválil zákon o referende, ktorý je však z pohľadu španielskeho vlády protiprávny. Následne bol v Katalánsku podpísaný výnos o usporiadaní referenda o nezávislosti, ktoré sa uskutočnilo 1. októbra.
Okrem toho katalánsky parlament - pre prípad, že by sa referendum skončilo víťazstvom odporcov zotrvania Katalánska vo zväzku so Španielskom - prijal aj zákon, ktorý stanovuje proces odštiepenia sa tohto regiónu od zvyšku Španielska.
Odtrhnutie Katalánska je hlboko rozdeľujúcou témou: v spornom referende sa za odtrhnutie od Španielska vyslovilo 90 percent Kataláncov. Avšak ľudové hlasovanie bojkotovala väčšina katalánskych zástancov jednotného Španielska, preto bola účasť hlasujúcich len 43-percentná. Prieskum verejnej mienky zverejnený v nedeľu konzervatívnym denníkom La Razón ukázal, že proti vyhláseniu nezávislosti Katalánska je 79,4 percenta Španielov a 58,9 percenta Kataláncov.
Barcelona je proti
Starostka Barcelony Ada Colau v pondelok vyzvala katalánskeho regionálneho prezidenta Carlesa Puigdemonta, aby v utorok na zasadnutí regionálneho parlamentu nevyhlasoval samostatnosť Katalánska. Vyjadrenie starostky Barcelony, hlavného mesta Katalánska, je v tejto súvislosti kľúčové, keďže práve ona bola v tandeme s Puigdemontom doteraz považovaná za hlavnú tvár emancipačných snáh Kataláncov. V pondelok však vyhlásila, že na základe výsledkov októbrového referenda nezávislosť Katalánska nemôže byť vyhlásená.
Colau sa v pondelok obrátila aj na centrálnu španielsku vládu, ktorú označila za "hlavného vinníka" súčasnej vyhrotenej situácie. Tá je podľa nej "najvážnejšou inštitucionálnou krízou od obnovenia demokracie v Španielsku".
Referendum o nezávislosti Katalánska sa konalo 1. októbra a za nezávislosť sa v ňom vyslovilo 92 percent Kataláncov, hoci účasť bola len 43-percentná. Španielska centrálna vláda, ktorá sa konaniu referenda snažila všemožne zabrániť, proti Kataláncom vyslala policajtov a pri brutálnych policajných zásahoch v deň referenda utrpelo zranenia takmer tisíc ľudí.
