ANKARA - Na Blízkom východe sa schyľuje k novému konfliktu. Vyše 20 miliónová menšina sa hlási o slovo a chce vlastný štát. To však bude problém. Proti nej stoja svetové mocnosti ako Turecko a Rusko. Ďalšia vojna by by okrem destabilizácie regiónu mohla viesť aj k zosilneniu utečeneckých vĺn.
Situácia je v skratke takáto. Kurdi sú vyše 20 miliónová menšina rozkladajúca sa na viacerých štátoch - najväčšie z nich sú Turecko, Sýria a Irak, pričom ani jeden z nich ich nechce uznať. A práve o toto im ide. Kurdi tvoria 15 až 20 percent obyvateľstva Iraku a už desiatky rokov bojujú za svoju samostatnosť. Nebolo by to však na Blízkom východe, ak by to bolo iba také jednoduché. Erdoganovo Turecko považuje kurdskú stranu pracujúcich za teroristickú organizáciu. Američania ale na druhej strane podporujú Kurdov bojujúcich proti Islamskému štátu.
Armáda pripravená zasiahnuť
Do tejto zamotanej situácie sa včera vložilo kurdské referendum o nezávislosti. Turecký prezident Erdogan okamžite reagoval a vyslal na pohraničie s Irakom armádu, ktorá, podľa jeho vlastných slov, bola pripravená podniknúť "nevyhnutné kroky".
Prípadný otvorený vojenský stret medzi Tureckom a ozbrojenými Kurdmi by si vyžiadal mnoho životov. Ba čo viac, ďalšie vojenské utrpenie by pravdepodobne vyhnalo zo svojich obydlí civilistov. Ďalšia vojna by teda mohla zosilniť v poslednej dobe utíchajúce vlny utečencov.
Podľa slovenského analytika bude záležať, ako s výsledkom referenda naloží líder za nezávislosť Kurdov. "V tejto chvíli je ešte skoro na odhady ďalšieho vývoja, je viacero faktorov v hre, treba si počkať jednak na výsledky, ale hlavne na prvé reakcie, najmä ako to zhodnotí Barzaní (dlhoročný bojovník za samostatný Kurdistan - pozn. red.) a čo ohlási, ako s výsledkami naloží ďalej," myslí si bezpečenostný analytik Milan Žitný.
"Je možné, že sa stiahne, lebo situácia je napätá a môže viesť k ďalšiemu vojenskému konfliktu, každý krok všetkých aktérov môže byť fatálny," dodáva odborník.
Erdogan pôjde za Putinom
O dôležitosti kurdskej otázke svedčí aj stretnutie dvoch mocných hráčov, ktorí hýbu udalosťami na Blízkom východe. Ruský prezident Vladimir Putin sa vo štvrtok stretne s jeho tureckým kolegom Recepom Tayyipom Erdoganom a spoločne prediskutujú referendum o nezávislosti irackých Kurdov.
Nezáväzné referendum
V Iraku sa včera konalo nezáväzné referendum o osamostatnení Kurdistanu. Plebiscit sa konal v troch provinciách kurdského autonómneho regiónu, ako aj na územiach, ktoré si nárokujú rovnako Kurdi a Iračania, vrátane mesta Kirkúk bohatého na ropu.
Konalo sa pritom aj napriek obavám západných krajín, že mohlo vyvolať novú vlnu konfliktov, destabilizovať región a narušiť boje proti Islamskému štátu. Proti referendu bol aj samotný Irak, ktorý nariadil, aby kontrolu nad všetkými hranicami a letiskami kurdského regiónu prevzala federálna vláda.
Irak je proti a ohlásil manévre
Iracký premiér k situácii povedal: "Referendum je protiústavné. Ohrozuje Irak, mierové spolunažívanie medzi Iračanmi a celý región." Irak síce žiadal zrušenie referenda, v autonómnom regióne Kurdov toto rozhodnutie ale nemôže presadiť.
Iracké ministerstvo obrany včera vyhlásilo, že spúšťa spoločné vojenské cvičenia "veľkého rozsahu" s Tureckom pozdĺž spoločných hraníc. Stalo sa tak krátko po zatvorení volebných miestností v irackom Kurdistane, kde sa konalo referendum o nezávislosti od Bagdadu.
Ústredná iracká vláda aj Turecko predtým pohrozili vojenskou intervenciou v reakcii na referendum, ktoré považujú za neprijateľné. Výsledok referenda nie je právne záväzný. Prezident irackého Kurdistanu Masúd Barzání povedal, že úspešné hlasovanie v referende nepovedie k automatickému vyhláseniu nezávislosti, ale iba k ďalším rokovaniam s Bagdadom.
Kurdská volebná komisia očakáva, že prvé výsledky zverejní dnes doobeda. Do hlasovania sa mohlo zapojiť viac ako 5,2 milióna voličov. Proti referendu sa vyslovili okrem Iraku a Turecka aj Irán, USA a OSN. Podľa nich to môže destabilizovať región a odvrátiť pozornosť od bojov s teroristickou organizáciou Islamský štát.
