PRAHA - Uplynulo už dlhých 67 rokov od popravenia političky a právničky Milady Horákovej. Nad jej smrťou visí dodnes množstvo otáznikov. Historik na základe dostupných informácií zhodnotil, že na šibenici zomierala niekoľko minút. Kde sa nachádza miesto jej posledného odpočinku, nie je však ani dnes známe.
Milada Horáková bola česká politička, právnička, no najmä obeť justičnej vraždy. Žena, ktorá bojovala proti nacistickému aj komunistickému režimu, zomrela 27. júna roku 1950 v pražskom väzení na Pankráci. Podľa pražského historika Aleša Kýra bola Horákovej smrť veľmi trýznivá a bolestivá. Časové rozmedzie poprav sa v tej dobe pohybovali od štyroch do jedenástich minút. V prípade Horákovej boli pri tejto otázke odpovede nepresné.
Pred desiatimi rokmi totiž sám Kýr tvrdil, že dĺžka popravy bola dlhšia ako tá, o ktorej sa hovorí dnes. Najnovšie výsledky boli získané vďaka informáciám pochádzajúcim z výskumu Zory Dvořákovej z rokov 2009 až 2013. "Toto sú najnovšie a overené poznatky," vyjadril sa pre český portál Echo24 Kýr. Pôvodne sa totiž hovorilo až o 15tich minútach, ktoré ako sám priznal boli nepresné a zakladali sa na priebehu celej popravy.
Najnovší a teda pravdepodobne reálny čas popravy bolo niečo cez päť minút. "Popravcovi bola vydaná v 5.35 hod. Výkon popravy obesením nastal v 5.38 hod. a lekár konštatoval smrť v 5.43," opísal poznatky Kýr. Ako historik priznal, je veľmi zložité získať pravdivé a presne poznatky z tej doby. Tí, ktorí boli pri moci sa vždy postarali, aby bolo všetko uhladené. Informácie vo väzenskom spise boli vraj žalostné a protokol o samotnej poprave sa musel dodatočne dohľadať.
Posledné slová Milady Horákovej
Posledný večer pred popravou Horákovej mala dovolenú polhodinovú návštevu. Prišla za ňou dcéra Jana, sestra Věra Tůmová so svojim manželom Josefom, farár a advokát Vladimír Martin. "Padám, padám... Tento boj som prehrala, odchádzam čestne. Milujem túto zem, milujem tento ľud. Budujte mu blahobyt. Odchádzam bez nenávisti k vám. Prajem vám to, prajem vám..." zneli posledné slová Horákovej pred jej popravou.
Silná žena, ktorá sa nebála prejaviť mala možnosť podať žiadosť o milosť. Sama ju nevyužila, no spravili tak jej dcéra a právnik. Neúspešne. Poprave sa nevyhla. Horáková sa tak stala jedinou popravenou ženou v politických procesoch 50. rokov. Milada Horáková sa stala symbolom odporu proti komunistickému režimu. Spolu s ňou odsúdili ešte dvanásť ľudí, z toho troch ďalších tak ako ju, k trestu smrti. Najvyšší súd v roku 1968 zrušil verdikty. V roku 1990 vtedajší generálny prokurátor ČR zastavil stíhanie všetkých obžalovaných v procese Horáková a rehabilitoval ich.
