NEW YORK - Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že do roku 2050 narastie celosvetová potreba pitnej vody o viac než 40 percent a najmenej štvrtina svetovej populácie bude žiť v krajinách s "chronickým alebo opakujúcim sa" nedostatkom čistej vody. Píše o tom agentúra AP.
Guterres v utorok Bezpečnostnej rade OSN povedal, že "prístup k vode je už vystavený rastúcemu tlaku vo všetkých regiónoch". Poukázal na to, že tri štvrtiny zo 193 členských štátov OSN majú spoločné rieky alebo jazerá so svojimi susedmi. "Voda, mier a bezpečnosť sú neoddeliteľne spojené," vyhlásil Guterres. "Bez efektívneho riadenia našich vodných zdrojov riskujeme zintenzívnenie sporov medzi spoločenstvami a sektormi a zvýšené napätie medzi krajinami."
Svetová organizácia je podľa svojho šéfa pripravená na preventívnu diplomaciu s cieľom zabrániť, aby súperenie o vodu nevyvolávalo konflikty. Bolívijský prezident Evo Morales, ktorého krajina v súčasnosti predsedá Bezpečnostnej rade OSN, upozornil, že od roku 1947 došlo medzi štátmi sveta k približne 37 konfliktom súvisiacim s vodou.
"Naša planéta, ľudská rodina a život vo všetkých svojich nespočetných formách na Zemi zápasia s vodnou krízou, ktorá sa v najbližších desaťročiach len zhorší," povedal Morales. "Ak sa súčasný charakter spotreby (vody) nezmenší, do roku 2025 budú dve tretiny svetovej populácie vystavené nedostatku vody ako každodennej realite," dodal prezident.
V súčasnosti podľa neho nemá vyše 800 miliónov ľudí prístup k bezpečnej pitnej vode a viac ako 2,5 miliardy ľudí nemá základné hygienické zariadenia. Britský veľvyslanec Matthew Rycroft uviedol, že svet už bol svedkom toho, čo sa môže stať, "keď vody vyschnú". Poukázal na sucho v Somálsku, ktoré spôsobuje akútny nedostatok potravín a v ktorého dôsledku hrozí hladomor. Nedostatok pitnej vody zhoršuje aj krízu vyvolanú extrémistickou skupinou Boko Haram na severovýchode Nigérie.
Svet podľa jeho slov pri súčasných trendoch nesplní ciele OSN týkajúce sa "vodnej bezpečnosti", prístupu k pitnej vode a hygiene a lepšieho riadenia spoločných vodných zdrojov do roku 2030. Rycroft dodal, že v južnej Ázii je miliarda ľudí v Afganistane, Bangladéši, Bhutáne, Číne, Indii, Nepále a Pakistane do veľkej miery odkázaná na len tri rieky, no regionálna spolupráca medzi týmito krajinami je len malá.
Príklad regionálnej spolupráce poskytol etiópsky veľvyslanec Tekeda Alemu. Členov BR OSN informoval, že šestica krajín, ktoré ležia na toku Nílu, viedla napriek rozporom 13 rokov rokovania a dosiahla dohodu o využívaní vôd tejto rieky. Všetkých šesť štátov ju podpísalo a tri ju ešte musia ratifikovať.
