VATIKÁN - Na tému "Komunikovať v dnešnej dobe nádej a dôveru" sa zameral pápež František v posolstve k 51. Svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov. Tento deň sa tradične slávi v nedeľu pred sviatkom Zoslania Ducha Svätého, v roku 2017 je to 28. mája.
Svetový deň spoločenských komunikačných prostriedkov, zjednodušene Svetový deň masmédií, bol ustanovený Druhým vatikánskym koncilom a je zakotvený v dekréte Pavla VI. Inter mirifica z roku 1963.
Posolstvo pápeža k tomuto dňu Vatikán zverejnil 24. januára na sviatok sv. Františka Saleského, patróna tlače a novinárov. Svätý Otec v ňom "pripodobnil myseľ človeka k mlynskému kameňu, ktorý poháňa voda a nemožno ho zastaviť. Avšak ten, kto je za mlyn zodpovedný, má možnosť rozhodnúť, či bude mlieť zrno alebo kúkoľ. Je teda úlohou žurnalistov poskytovať dobrý materiál ľudskej mysli, ktorá je stále aktívna, prijíma - a denne 'melie' nesmierne množstvo informácií. Pápež vyslovil želanie, aby komunikácia bola konštruktívna, bez predsudkov a aby podporovala kultúru stretnutia. Jej výsledkom má byť 'voňavý a dobrý chlieb tým, ktorí sa živia plodmi komunikácie' novinárov", priblížil hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Martin Kramara.
"Komunikovať nádej a dôveru znamená nenechať sa premôcť negativizmom - napríklad klasickým klišé 'good news is no news' - dobré správy nie sú správy. Pápež dobre vie, že zlým správam sa nedá vyhnúť: nesmú však prispievať k atmosfére beznádeje, rezignácie či posilňovania predsudkov. Kto vo svojom živote prijal radostnú zvesť, evanjelium Ježiša Krista, dokáže cez jej optiku hľadieť na dobré i zlé udalosti. Zjednodušene povedané, pápež žurnalistov pozýva nosiť okuliare Kristovho evanjelia. Samozrejme, k tomu je potrebné evanjelium poznať a spraviť ho krédom vlastného života. Tak možno aj v tme byť svetlom. Tak možno aj žurnalistickou prácou komunikovať v dnešnej dobe nádej a dôveru," vysvetlil tohtoročné pápežovo posolstvo hovorca KBS.
Celý text posolstva pápeža Františka zverejnila okrem Vatikánu aj Konferencia biskupov Slovenska (KBS) na svojej webovej stránke. Prvým pápežským dokumentom, ktorý sa dotýka problematiky spoločenských dorozumievacích prostriedkov, je encyklika pápeža Gregora XVI. Mirari vos z roku 1832 o liberalizme a náboženskom indiferentizme, v ktorej pápež upozorňuje na negatívne stránky slobody tlače. Významným dokumentom je Inter mirifica – dekrét o spoločenských komunikačných prostriedkoch zo 4. decembra 1963.
Patrí medzi najpodstatnejšie dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu. Otázkami masmédií sa zaoberajú aj dva pokoncilové dokumenty: Pastoračná inštrukcia k dekrétu Inter mirifica s názvom Communio et progressio (Spoločenstvo a rozvoj, 1971) a inštrukcia pre spoločenské dorozumievacie prostriedky Aetatis novae (Nové časy, 1992). Medzi ďalšie významné dokumenty týkajúce sa masmediálnej oblasti Pápežskej rady pre spoločenské dorozumievacie prostriedky sa radia napríklad aj Cirkev a internet, ako aj Etika a internet z januára 2002.
Apoštolskou konštitúciou Pastor Bonus, uverejnenou pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1988, sa Pápežská komisia pre spoločenské dorozumievacie prostriedky zmenila na Pápežskú radu pre spoločenské dorozumievacie prostriedky. Ako sa uvádza v konštitúcii, toto dikastérium sa "zaoberá otázkami týkajúcimi sa nástrojov spoločenskej komunikácie tak, aby aj prostredníctvom nich posolstvo spásy a ľudského pokroku mohlo slúžiť rastu civilizácie a morálnosti".
