12 °C
GUANGDONG – Napätie medzi Čínou a Taiwanom neutícha. Navyše posledné video, ktoré koluje po sociálnych sieťach, situáciu ešte viac komplikuje. Na záberoch sa objavili mohutné vyloďovacie plavidlá s dlhými mostíkmi až na pláž. Mnohí analytici sa domnievajú, že môže ísť o prípravy na plánovanú inváziu Číny na Taiwan. Pokiaľ by k tomu skutočne došlo, svet sa musí pripraviť na otvorenie nového konfliktu.
Peking sa podľa istého videa, ktoré sa objavilo na čínskych sociálnych sieťach, zrejme pripravuje na mohutné vyloďovanie. Keďže spory medzi Čínou a Taiwanom sú v súčasnej dobe neriešiteľné, predpokladá sa, že by mohlo ísť práve o tento ostrov. The Guardian píše, že video z čínskeho WeChatu už zmizlo, ale medzitým sa ho podarilo rozšíriť aj na iné platformy.
V jednom rade
Autor videa stojí na pobreží mora pri rybárskych člnoch. Malo by ísť o provinciu Guangdong. Počasie je hmlisté, ale neďaleko pobrežia jasne vidieť prvú z niekoľkých obrovských lodí, ktoré sú zoradené za sebou a spájajú ich vysunuté mosty. Nehýbu sa aj napriek veľkým vlnám. Prvá loď má mostík vysunutý až na pobrežie. Video vyvolalo u širokej verejnosti obavy z možnej invázie.
Britský denník s odvolaním sa na Naval News informuje, že má ísť o lode Shuqiao, ktoré boli prvýkrát spozorované vďaka satelitným snímkam z prístavov ešte v januári tohto roku. Na pláži Zhanjiang Peking zrejme testoval vylodenie a možnú maximálnu vzdialenosť plavidiel od pobrežia. Pláž sa nachádza v blízkosti Južného veliteľstva PLA (čínskej ľudovej oslobodeneckej armády), ktoré riadi operácie zamerané na Taiwan.
Na videu sa javí, že prvé plavidlo je vzdialené zhruba kilometer. Z hľadiska invázie ide o kľúčové riešenie problému. Ostrov Taiwan nemá po celom obvode typické pieskové pláže. Miest na veľké vyloďovanie vojakov a obojživelníkov je menej ako 20. Navyše v čase vojny sa všetky tieto úseky dajú z pevniny dobre brániť.
Riešenie kľúčového problému
Analytici tvrdia, že takéto vysunuté mosty priamo z lode umožnia čínskej armáde priamy prístup ku každej ceste v okruhu približne 150 metrov od pobrežia. Na Taiwane je zhruba 1 500 km ciest v tesnej blízkosti mora. Hlavné mesto Tchaj-pej je od pobrežia vzdialené zhruba 30 km.
"Tieto mostové člny sú špeciálne skonštruované pre scenár invázie na Taiwan. Stelesňujú vážnosť, s akou Čína sleduje pohltenie Taiwanu akýmikoľvek prostriedkami. Lode Shuqiao nie sú dokonalé. Pri vyloďovaní nedokážu prekonať všetky nástrahy, ale rozhodne poskytujú oveľa viac možností na dosiahnutie pobrežia Taiwanu," povedal Andrew Erickson, profesor vojenskej stratégie na Čínskom inštitúte námorných štúdií.
Podľa bývalého generálmajora Yu Pei-chena sa zdajú byť vysunuté mosty celkom zraniteľné. Ako približuje, taiwanská armáda by ich mohla bez väčších problémov zničiť pomocou nového dodaného raketového systému Himars.
Viacerí analytici uviedli, že je veľmi nepravdepodobné, že by sa člny použili v prvej vlne útoku. Namiesto toho by boli súčasťou následného vylodenia, slúžili by ako hrádza, ktorá by pomohla dopraviť veľké množstvo vojakov, vozidiel a delostrelectva.
Nepokojné vody
Taiwan predpokladá útok Číny v plnom rozsahu najneskôr v roku 2027. Portál Newsweek píše, že podľa USA chy byť čínsky prezident Si Ťin-pching už vtedy schopný spustiť veľký útok. Čína sa pokúša pričleniť Taiwan priamo k svojmu územiu napriek faktu, že Komunistická strana na ostrove nikdy nevládla. Napätie v regióne podporilo aj oveľa viac námorných cvičení Číny v okolí Taiwanu.
Napríklad cvičenie "Han Kuang", ktoré sa má konať aj tento rok v júli, je zamerané na donucovacie akcie, ktoré sa odohrávajú len tesne pred vojnou. Navyše ide o tzv. "live fire exercise/drill", teda cvičenie ostrej streľby (paľba s ostrými nábojmi).
Podľa Liberty Times sa Taiwan musí pripraviť na najhorší možný scenár a v prípade prvých varovných signálov podniknúť okamžite protiopatrenia. V pondelok 17. marca spustil Peking pri Taiwane veľké vojenské cvičenie v rámci demonštrácie sily. Navyše čínsky prezident vyhlásil, že v roku 2027 sa vojska stane "moderná armáda". Taiwan už medzitým zvýšil výdavky na obranu na tri percentá HDP.
