BUDAPEŠŤ - Maďarská vláda predĺžila termín odovzdania dotazníka Stop Bruselu! až do 31. mája. Agentúru MTI o tom dnes informovalo vládne informačné centrum.
Dotazníky sa mali pôvodne odovzdať do 20. mája a termín bol predĺžený na návrh parlamentnej frakcie vládnej strany Fidesz. Vládne informačné centrum tento krok zdôvodnilo neutíchajúcim záujmom ľudí o účasť v tejto "národnej konzultácii", ako aj pokračujúcimi spormi v Bruseli ohľadne Maďarska. Do konzultácie sa zapojilo už poldruha milióna Maďarov.
Na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu dnes poslanci prerokujú dva návrhy uznesení týkajúce sa situácie v Maďarsku. Návrhy vznikli po aprílovej diskusii, v rámci ktorej poslanci EP kritizovali Maďarsko najmä za postoj k Stredoeurópskej univerzite (CEU), ktorej činnosť komplikuje sporná novela vysokoškolského zákona. Výhrady sa týkajú aj opatrení, ktorými chce maďarská vláda - podľa vlastných zdôvodnení - zaviesť transparentnosť vo financovaní občianskych organizácií.
Podpredseda Európskej komisie (EK) Frans Timmermans 26. apríla - pri príležitosti vystúpenia maďarského premiéra Viktora Orbána v europarlamente - detailne vyvracal tvrdenia, ktoré v dotazníku uvádza maďarský kabinet. EK označila otázky predložené maďarským občanom za zavádzajúce.
V dotazníku Zastavme Brusel! maďarská vláda tvrdí, že Brusel žiada zrušiť zníženie režijných nákladov domácností; že chce donútiť Maďarsko prijať nelegálnych migrantov; že nelegálni migranti prichádzajúci do Maďarska sú podnecovaní prevádzačmi a medzinárodnými organizáciami, aby konali v rozpore so zákonmi; že v krajine pôsobí čoraz viac občianskych organizácií financovaných zo zahraničia s cieľom zasahovať do vnútorných záležitostí; že Brusel napáda maďarské opatrenia na tvorbu pracovných miest a útočí na Maďarsko aj pre znižovanie daní.
Európsky parmalent žiada sankcie
Európsky parlament (EP) prijal dnes uznesenie, ktoré z dôvodu systematického ohrozovania právneho štátu navrhuje spustiť voči Maďarsku proces právneho konania podľa článku č. 7 Lisabonskej zmluvy. Jeho výsledkom môžu byť rôzne sankcie vrátane pozastavenia hlasovacieho práva v EÚ, informovala agentúra APA.
Návrh uznesenia predloženého frakciou sociálnych demokratov a socialistov (SPE), Alianciou liberálov a demokratov za Európu (ALDE), zelenými a ľavicou podporila aj časť Európskej ľudovej strany (EPP), ktorej členom je i strana Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána.
Za nezáväznú rezolúciu hlasovalo celkom 393 poslancov EP, proti ich bolo 221.
Hoci uznesenie má skôr symbolický význam, EP ním môže vyvinúť určitý tlak na maďarského premiéra. Vo veci však v konečnom dôsledku musí jednomyseľne rozhodnúť Rada EÚ, Maďarsko sa v tomto prípade ako dotknutá krajina nepočíta.
Zástupcovia EPP chceli pôvodne počkať na preskúmanie situácie zo strany Európskej komisie. V tom prípade by sa článok 7 spustil vtedy, ak by Európska komisia získala jasné dôkazy o systematickom ohrozovaní právneho štátu v Maďarsku, alebo o vážnom porušení zásad a hodnôt EÚ.
