PARÍŽ - Je to definitívne. Francúzsko si zvolilo nového prezidenta. Nacionalistka Marine Le Penová s centristom Emmanuelom Macronom skrížili zbrane. Už je jasné, že víťazom je outsider, nováčik a mladučký prezident. Konečné výsledky prezidentských volieb potvrdili jasné víťazstvo Macrona. Po sčítaní všetkých odovzdaných platných hlasov získal bývalý minister hospodárstva Macron 66,06 percent hlasov. Vyplýva to z informácií francúzskeho ministerstva vnútra.
Francúzsko otvára novú kapitolu svojich dejín, ktorá bude v znamení nádeje a dôvery. Agentúre AFP to v prvom povolebnom komentári povedal Emmanuel Marcon, ktorého Francúzi jasne zvolili za najmladšieho prezidenta v histórii krajiny. Podľa priebežných výsledkov po sčítaní polovice hlasov vyjadrilo Macronovi podporu 61,7 percenta voličov. Pred Louvrom ho vítali davy priaznivcov.
Marine Le Pen tells supporters "we now see a new configuration" in French politics, as estimates put Macron on course for decisive victory pic.twitter.com/VKFHb1uf2t
— CNN (@CNN) May 7, 2017
Francúzska krajne pravicová kandidátka Marine Le Penová odišla v rozhodujúcom druhom kole prezidentských volieb porazená. Ku sklamaniu svojich stúpencov nedosiahla na 40 percent hlasov dlho avizovaných prieskumy verejnej mienky. Krajne pravicovú političku podporilo 33,94 percent voličov. Predsa len ide ale o úspech. Ukázala, že predstavuje významnú názorovú silu nespokojencov so súčasnou situáciou v krajine, na ktorú musia politici brať ohľad.
#FrenchElection - projected result: Emmanuel Macron will be France's next president #presidentielle2017 https://t.co/ifz0H3JqHI pic.twitter.com/TAKcjAYuKk
— BBC Breaking News (@BBCBreaking) May 7, 2017
Dokázala k sebe prilákať hlasy viac ako tretiny voličov, čo je skoro dvojnásobok toho, čo dosiahol pred 15 rokmi jej otec Jean-Marie Le Pen vo finálovom súboji s Jacquesom Chiracom. Osobne si tiež polepšila oproti predchádzajúcim voľbám pred piatimi rokmi, kedy skončila tretia. Zo 47 miliónov registrovaných voličov sa 25,38 percent k hlasovacím urnám nedostavilo. Podľa agentúry Reuters ide o takmer rekordnú neúčasť. Rekordných 11,5 percent odovzdaných hlasov bolo buď prázdnych alebo poškodených. Účasť dosiahla približne 75 percent. Nižšia účasť bola len vo roku 1969.
Ďakujem všetkým
S vďakou sa obrátil na svojich voličov v príhovore pravdepodobný víťaz francúzskych prezidentských volieb Emmanuel Macron. Voličom sľúbil, že na ich podporu nezabudne a nesklame ich. Podľa prvých odhadov výsledkov získal v druhom kole 65 percent hlasov. "Ďakujem všetkým, ktorí mi dali svoj hlas. Nezabudnem na vás. Budem sa zo všetkých síl snažiť, aby som bol hoden dôvery, ktorú ste do mňa vložili," vyhlásil Macron hodinu po ohlásení prvých odhadov výsledkov volieb.
V príhovore, ktorý už poňal v prezidentskom štýle, voličom sľúbil, že od pondelka vnesie do verejného života morálku a "demokratickú vitalitu". Pozdravil súčasnú hlavu štátu Francoisa Hollanda aj svoju súperku v druhom kole Marine Le Penovú. Prisľúbil tiež postupné prekonanie rozdelenia spoločnosti, ktoré prezidentské voľby priniesli. Vyhlásil, že Francúzsko bude popredným aktérom v boji proti terorizmu na svojom území i v zahraničí. Vyjadril sa aj za obranu Európy, ktorú chce priblížiť občanom.
"Milujem Francúzsko. Počnúc dneškom mu najbližších päť rokov budem vo vašom mene s odhodlaním slúžiť. Nech žije Republika, nech žije Francúzsko!" zvolal líder hnutia Vpred! Macron sa podľa predbežných odhadov výsledkov hlasovania stane 25. prezidentom Francúzska, pričom bude najmladšou hlavou štátu v novodobej histórii krajiny.
Le Penová priznala porážku
Belgická televízna stanica RTBF uviedla, že Le Penová pred svojimi voličmi v Paríži uvítala "historický výsledok", ktorý FN dosiahol v týchto voľbách, a zdôraznila, že pred parlamentnými voľbami sa opäť postaví na čelo FN. "Budem stáť na čele boja v parlamentných voľbách. Národný front sa musí zreformovať, aby využil historické príležitosti, ktoré Francúzi očakávajú. Vyzývam všetkých vlastencov, aby sa zapojili do nášho politického boja. Francúzsko vás bude potrebovať," vyhlásila Le Penová.
Svet reaguje
Nemecká kancelárka Angela Merkelová Macronovi telefonicky zablahoželala a vyjadrila nádej na vzájomnú spoluprácu založenú na dôvere a tradičnom nemecko-francúzskom priateľstve. Rozhodnutie francúzskych voličov je podľa nej jasným vyjadrením podpory pre jednotnú a otvorenú Európu, uviedol kancelárkin hovorca Steffen Seibert.
Belgický premiér Charles Michel privítal Macronove zvolenie a vyzval ho, aby sa zapojil do spoločných snáh o oživenie Únie. Michel bol neochvejným podporovateľom Macrona vo voľbách. Jeho jednoznačné víťazstvo nad nacionalistkou Le Penovou okomentoval na sociálnych sieťach odkazom "Bravo!"
Na situáciu v Paríži zareagoval i Biely dom. Americký prezident Donald Trump na svojom obľúbenom Twitteri zablahoželal Macronovi k "ohromnému víťazstvu" a uviedol, že sa veľmi teší na spoluprácu s novou hlavou štátu Francúzskej republiky, hoci bezprostredne ho na návštevu Spojených štátov nepozval.
Líder britskej opozičnej Labouristickej strany (LP) Jeremy Corbyn vyjadril nad výsledkom francúzskych volieb úľavu. Na Twitteri napísal: "Som veľmi potešený, že francúzsky ľud rozhodne odmietol Le Penovej politiku nenávisti."
Farage vyjadril Le Penovej svoju sústrasť
Bývalý líder Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigel Farage medzitým vyjadril svoju "sústrasť" Marine Le Penovej, porazenej krajne pravicovej kandidátke a vedúcej osobnosti Národného frontu (FN), ktorú Macron v druhom kole volieb porazil so značným rozdielom percentuálnych bodov.
Farage, ktorý stál na čele úsilia o vystúpenie svojej krajiny z Európskej únie, sa ju snažil povzbudiť slovami, že v roku 2022 môže byť víťazkou ona. Vo svojom tweete uviedol, že Macron "ponúka päť ďalších rokov neúspechu, posilnenia EÚ a otvorených hraníc".
Škótska ministerská predsedníčka Nicola Sturgeonová napísala: "Nech žije Francúzsko. Gratulujem novému prezidentovi Emmanuelovi Macronovi k jeho presvedčivému víťazstvu v ťažkom boji." Sturgeonová vedie Škótsku národnú stranu (SNP), ktorá podporuje nezávislosť Škótska a jeho pokračujúce členstvo v EÚ.
Európski politici vítajú výhru Macrona
Víťazstvo centristického kandidáta Emmanuela Macrona v nedeľňajšom druhom kole francúzskych prezidentských volieb privítali aj hlavné európske politické strany. Mnohí politici však vyjadrili znepokojenie nad vysokým percentom voličských hlasov pre kandidátku Národného frontu (FN) Marine Le Penovú a nad rozpoltenosťou francúzskeho elektorátu.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker krátko po oznámení prvých výsledkov volieb, ktoré už jasne naznačili Macronovo víťazstvo, budúcemu prezidentovi Francúzska zaslal krátky blahoprajný telegram. "Chcem Vám zablahoželať k víťazstvu v prezidentských voľbách vo svojom mene ako aj v mene kolégia komisárov," napísal šéf exekutívy EÚ. A dodal, že osobne víta myšlienky, ktoré Macron obhajoval pred voľbami a to je silná a pokroková Európa, ktorá chráni všetkých svojich občanov. "Dúfam, že počas vášho prezidentského pôsobenia Francúzsko bude pokračovať v diskusii o budúcnosti Európy," dodal Juncker.
Strana európskych socialistov (PES) vo vyhlásení jej predsedu Sergeja Staniševa víta zvolenie Macrona za prezidenta Francúzska, zároveň však vyjadruje hlboké znepokojenie nad silným počtom hlasov pre Le Penovú. "Macron teraz čelí vážnym výzvam. Musí riešiť podmienky, ktoré viedli k tomu, že tak veľa francúzskym voličov sa rozhodlo pre krajne pravicového a populistického kandidáta," uviedol Stanišev v správe pre médiá. Vyjadril nádej, že Macron bude plniť svoju silne proeurópsku agendu na ktorej postavil predvolebnú kampaň.
Líder frakcie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S&D) Gianni Pittella privítal s úľavou výsledky volieb vo Francúzsku. "Tvárou v tvár tmárstvu zosobnenému Národným frontom víťazstvo Emmanuela Macrona je úľavou pre Francúzsko, ale aj pre Európu. Bolo zabránené tomu najhoršiemu," povedal Pittella. Podľa jeho slov však toto víťazstvo má "horkú chuť", lebo kandidátka, ktorá sľubovala deštrukciu EÚ, získala vyše tretiny voličských hlasov. "Všetci európski demokrati sa musia prebudiť," zdôraznil.
Pittella odkázal budúcemu prezidentovi, že bude musieť riešiť otázky týkajúce sa fungovania EÚ, ktoré trápia milióny Francúzov. Z pohľadu európskych sociálnych demokratov je to najmä upustenie od úsporných opatrení, väčšia flexibilita pri správe verejných financií, spravodlivejšie zdaňovanie a silný pilier sociálnych práv ako ochrana pred dôsledkami globalizácie.
Macronovu výhru privítala aj parlamentná frakcia Európski konzervatívci a reformisti (ECR). V oficiálnom komuniké konzervatívci budúcemu prezidentovi odkázali, že "nemusíme súhlasiť so všetkým, ale obaja veríme, že naša budúcnosť by mala byť postavená na nádeji a nie na strachu". ECR pri tejto príležitosti pripomenula potrebu hlbokej a konštruktívnej reformy EÚ, jej premenu na organizáciu, ktorá je zodpovedná a počúva a reaguje na priania a potreby obyčajných ľudí.
Le Penová bola až tretia - po Macronovi a protestných voličoch
Marine Le Penová skončila v dnešnom druhom kole francúzskych prezidentských volieb až tretia. Okrem Emmanuela Macrona ju predstihlo aj viac ako 3,2 milióna voličov, ktorí vhodili do urien prázdne alebo neplatné hlasovacie lístky, a tiež ďalšie milióny Francúzov, ktorí sa volieb nezúčastnili.
Po oznámení prvých čiastkových výsledkov to uviedol neúspešný ľavicový kandidát na prezidenta Jean-Luc Mélenchon, ktorý vypadol už v prvom kole. Politik stojaci na čele radikálneho ľavicového hnutia "Nepoddajné Francúzsko" podľa belgickej televíznej stanice RTBF skonštatoval, že víťazstvo Macrona znamená koniec "najhoršieho" prezidentského obdobia piatej republiky. "Madam Le Penová bola až tretia po Macronovi, po prázdnych a neplatných hlasovacích lístkoch a tých, čo sa hlasovania zdržali," vyhlásil Mélenchón, podľa ktorého všetky tieto skupiny voličov spoločne odmietli vládu krajnej pravice.
Kto je Macron
Emmanuel Macron, ktorý bol vo svojich 39 rokoch zvolený do čela Francúzska, sa stane najmladším prezidentom tejto krajiny. Prekoná tak Louise-Napoleona Bonaparta, ktorý do funkcie nastúpil v roku 1848 vo svojich 40 rokoch.
- Macron sa tiež stane najmladším úradujúcim prezidentom európskej krajiny a takisto bol medzi nimi zvolený v najmladším veku.
Francúzi si tentoraz zvolili 25. prezidenta v poradí. Celkovo ide len o ôsmu priamo volenú hlavu štátu vo francúzskej histórii, keďže do 60. rokov 20. storočia bol prezident volený nepriamo. Prezident Francúzskej republiky vymenúva predsedu vlády, predsedá kabinetu, velí ozbrojeným silám. Francúzi v referende v roku 1962 odhlasovali, že si budú voliť prezidenta priamo, dovtedy bol volený nepriamo.
Prvé voľby podľa nových pravidiel boli v roku 1965. Kandidát musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov na víťazstvo v prvom kole. Ak sa to žiadnemu neporadí, dvaja najúspešnejší postúpia do druhého kola, v ktorom zvíťazí kandidát s väčšinou získaných hlasov. Pôvodne bol podľa ústavy z roku 1958 francúzsky prezident volený na obdobie sedem rokov. Zmena ústavy v roku 2000 skrátila funkčné obdobie hlavy štátu na päť rokov. Prvým prezidentom vo funkcii s päťročným mandátom bol Jacques Chirac, ktorého prvé funkčné obdobie bolo ešte sedemročné.
