WASHINGTON - Americký prezident Donald Trump chce postaviť múr na južných hraniciach USA s Mexikom ešte do konca svojho prvého funkčného obdobia. Podľa agentúry AP to povedal v utorok novinárom vo Washingtone. "Múr sa postaví. Bude mať obrovský vplyv na pašovanie ľudí," vyhlásil prezident s tým, že výstavba by sa mala začať už "čoskoro".
Odmietol pritom povedať, či by bol kvôli stavbe múru ochotný riskovať neprijatie nového rozpočtu a následný "government shutdown", teda úplné pozastavenie financovania federálnych inštitúcií. Trumpovi spolupracovníci v ostatných dňoch varovali, že prezident by mohol vetovať návrh nového federálneho rozpočtu, ak by v ňom neboli vyčlenené prostriedky na stavbu múru na hraniciach s Mexikom.
Nová pohraničná bariéra, ktorá má zabrániť nelegálnej migrácii do USA, je už od čias predvolebnej kampane jednou z hlavných Trumpových priorít. V predbežnom návrhu rozpočtu na tento a ďalší rok je na stavbu múru vyčlenených po 4,3 miliardy dolárov, s čím však nesúhlasia opoziční demokrati. Trump chce, aby náklady na stavbu múru zaplatilo Mexiko, podľa možností aj nepriamo, napríklad prostredníctvom nových colných poplatkov alebo zdanenia finančných prevodov Mexičanov žijúcich v USA.
Kalifornský súd zablokoval Trumpov dekrét o azylových mestách
Kalifornský sudca zablokoval v utorok januárový výnos prezidenta USA Donalda Trumpa o zastavení financovania takzvaných azylových miest z federálneho rozpočtu. Príslušné nariadenie Trump podpísal 25. januára, teda len niekoľko dní po svojom nástupe do prezidentského úradu. V ten istý deň rozhodol aj o postavení múru na južných hraniciach USA s Mexikom. Výnos týkajúci sa azylových miest zastavoval dotácie pre tie mestá a štáty, ktoré odmietajú spolupracovať s federálnymi úradmi pri zásahoch voči nelegálnym prisťahovalcom a ich deportáciách. Mnoho takýchto miest sa nachádza práve Kalifornii.
Trumpovo rozhodnutie o zastavení dotácií preto spoločne napadli kalifornské mesto a okres San Francisco a okres Santa Clara. Tie tvrdia, že prezident v tejto otázke prekročil svoje právomoci a ohrozil verejný záujem. Požiadali preto súd, aby Trumpovo nariadenie dočasne zablokoval. Sudca okresného súdu William Orrick v utorok ich požiadavke vyhovel; jeho rozhodnutie zostane v platnosti až do vynesenia verdiktu v celej kauze. Orrick totiž dospel k záveru, že navrhovatelia so svojou žalobou napokon zrejme uspejú.
V USA sa celkovo nachádza viac ako 400 azylových miest, ku ktorým patria aj veľké aglomerácie, ako sú New York, Chicago, San Francisco a Los Angeles. Väčšinou ide o mestá ovládané opozičnými demokratmi. Policajti v týchto mestách nezisťujú legálnosť pobytu migrantov v USA a neodovzdávajú ich do rúk federálnych úradov. Tento postup podľa obhajcov zefektívňuje boj proti zločinnosti; nelegálni prisťahovalci môžu totiž hlásiť trestné činy polícií bez toho, aby im hrozilo riziko deportácie z krajiny. Kritici namietajú, že tento prístup podporuje nelegálnu migráciu do USA.
