AMSTERDAM - Holandská polícia zasahovala v noci nadnes proti Turkom demonštrujúcim v Amsterdame po udalostiach zo soboty, keď Holanďania neumožnili členom tureckej vlády, aby v rámci kampane pred aprílovým referendom v Turecku vystúpili pred svojimi krajanmi.
Obyvatelia tureckého pôvodu protestovali najskôr pokojne, okolo 23.00 h sa však zhromaždilo približne 250 demonštrantov na námestí v západnej časti mesta, odkiaľ následne hlásili výtržnosti. Niektorí z prítomných ohadzovali poriadkové sily kameňmi, načo policajti proti nim zasiahli vodnými delami a obuškami.
Polícia dnes v skorých ranných hodinách oznámila, že v súvislosti s týmito výtržnosťami zatkla šesť osôb. Situácia v iných holandských mestách bola podľa nej pokojná. Vzťahy medzi Tureckom a Holandskom dospeli cez víkend k otvorenej roztržke. Holandská vláda totiž zabránila tureckému ministrovi zahraničných vecí a ministerke pre záležitosti rodiny osloviť svojich krajanov v Rotterdame v súvislosti s referendom o kontroverzných zmenách v tureckej ústave.
V Holandsku žije približne štvrť milióna Turkov, ktorí môžu v tureckom referende hlasovať. Tureckí predstavitelia po zamietnutej agitácii pohrozili Holandsku sankciami.
Holandská vláda vzhľadom na terajšie napätie vo vzťahoch s Ankarou sprísnila svoje varovania pre ľudí cestujúcich do Turecka. Podľa internetovej stránky holandského ministerstva zahraničných vecí by sa mali turisti z Holandska vyhýbať v Turecku väčším zhromaždeniam; od samotných ciest do Turecka však Holanďanov neodrádza.
Dánsko chce odklad návštevy tureckého premiéra aj pre spory Ankary s Haagom
Dánsky premiér Lars Lokke Rasmussen navrhol svojmu tureckému kolegovi Binalimu Yildirimovi odložiť návštevu Kodane, ktorá bola naplánovaná 20. marca. Dôvodom je napätie medzi Tureckom a Holandskom po tom, ako holandský premiér Mark Rutte zabránil dvom tureckým ministrom vystúpiť pred krajanmi v Rotterdame a Ankara následne obvinila jeho vládu z "nacizmu a fašizmu".
"Vzhľadom na pokračujúce útoky Turecka voči Holandsku návšteva nemôže byť oddelená od tejto témy. Navrhol som preto môjmu tureckému kolegovi odloženie nášho stretnutia," citovala Rasmussena tlačová agentúra Reuters. Spresnil, že za "normálnych okolností" by bolo preňho potešením stretnúť sa s Yildirimom, s ktorým mal 10. decembra v Ankare otvorený a konštruktívny dialóg.
Dánsky premiér v tejto súvislosti zdôraznil, že jeho krajina "so znepokojením sleduje" vývoj situácie Turecku, kde sa demokratické princípy ocitli pod silným tlakom vlády po vlaňajšom nevydarenom vojenskom puči z 15. júla. Návšteva tureckého premiéra v Kodani by mohla byť podľa Rasmussena vnímaná ako prejav "zmierlivejšieho" postoja Dánska voči politickej situácii v Turecku, "čo ani zďaleka neplatí", spresnil.
Kríza v NATO: Výzva pre členov aliancie, rešpektujte sa!
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg naliehal dnes na všetkých členov aliancie, aby "sa vzájomne rešpektovali, zotrvali v pokoji a zaujali rozvážny prístup" v napätí, ktoré sa vystupňovalo vo vzťahoch medzi Tureckom a Holandskom. Podľa Stoltenberga "je dôležité, aby sme sa teraz sústredili na všetko to, čo nás spája", ako sú spoločné hrozby a výzvy Daeš.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyjadrila dnes Holandsku svoju "plnú podporu a solidárnosť" po tom, ako turecký prezident Recep Tayyip Erdogan prirovnal holandský prístup k tureckým ministrom k "pozostatkom nacizmu". Merkelová už minulý týždeň kritizovala Erdogana za to, že obvinil Nemecko vzhľadom na jeho postup v podobnom prípade z "nacistických praktík". Nemecká kancelárka dnes vyhlásila, že jej požiadavka, aby Turecko prestalo používať podobné prirovnania, sa vzťahuje aj na Holandsko a ďalšie krajiny. Prirovnania k nacistom sú "absolútne neprijateľné", zdôraznila Merkelová na tlačovej konferencii v Mníchove. "Holandsko má moju plnú podporu a solidárnosť."
Turecký vicepremiér Numan Kurtulmuš dnes vyhlásil, že Holandsko sa bude musieť ospravedlniť Turecku za to, že zabránilo dvom ministrom usporiadať tam predreferendové zhromaždenia. "Uvidíte, že napokon dospejú k bodu, keď sa ospravedlnia," uviedol na obchodnom stretnutí v Istanbule. Prístup k tureckým ministrom označil za "kroky ultrapravice, neofašizmu a neonacizmu, ktoré boli v uplynulých piatich či šiestich rokoch v Európe na vzostupe".
Európska komisia vyzvala tureckú vládu, aby zmiernila svoj slovník
Európska komisia (EK) dnes vyzvala Turecko a tie členské štáty EÚ, ktoré majú diplomatické spory s Ankarou, aby podnikli kroky k upokojeniu súčasnej napätej situácie. Vzájomné spory eskalovali po sérii zákazov vystúpení tureckých politikov na zhromaždeniach tureckých komunít v Európe. Diplomatické spory s tureckou vládou malo v súvislosti so zákazmi najskôr Nemecko, cez víkend sa situácia zopakovala v Holandsku. Tureckí predstavitelia neváhali kvôli tomu Nemcov aj Holanďanov označiť za "fašistov" a "nacistov". Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová dnes v spoločnom vyhlásení s eurokomisárom pre susedskú politiku a rozširovanie Johannesom Hahnom vyzvala vládu v Ankare, aby miernila svoj slovník.
"Európska únia vyzýva Turecko, aby upustilo... od vyhlásení a činov, ktoré predstavujú riziko ďalšieho zhoršovania situácie," uvádza sa vo vyhlásení oboch predstaviteľov EK. "Rozhodnutie o organizovaní volebných schôdzí a zhromaždení na svojom území je záležitosťou príslušného členského štátu," uviedli Mogheriniová a Hahn na obranu členských krajín EÚ.
Obaja predstavitelia exekutívy EÚ zároveň upozornili, že navrhované ústavné zmeny, ktoré majú tureckí voliči odobriť v nadchádzajúcom referende, a ktoré poskytnú nové právomoci prezidentovi, "vyvolávajú vážne znepokojenie" v Bruseli z dôvodu "nadmernej koncentrácie moci v jednom úrade".
Turecko po spore s Holandskom hrozí prehodnotením migračnej dohody
Turecký minister pre európske záležitosti Ömer Čelik navrhol dnes prehodnotenie migračnej dohody medzi EÚ a Tureckom z marca 2016. Tento krok prichádza v čase diplomatického napätia medzi Ankarou a viacerými členskými štátmi EÚ. Podľa Čelika by sa mala prehodnotiť tá časť dohody, ktorá hovorí o pozemných migračných trasách. Turecko však podľa neho nedopustí, aby sa obnovili riskantné plavby migrantov cez Egejské more.
"Situácia ohľadne pozemných trás by sa mala prehodnotiť," povedal Čelik pre tlačovú agentúru Anadolu. Turecko má pozemné hranice s dvoma členskými krajinami EÚ - s Gréckom a Bulharskom. Jedno z ustanovení dohody z 18. marca 2016 vyžaduje od tureckej strany, aby prijala všetky potrebné opatrenia a zabránila vzniku nových pozemných a morských trás nelegálnej migrácie smerom do Európy. Po ochladení vzťahov medzi Ankarou a Bruselom, ktorý kritizuje správanie tureckej vlády po neúspešnom júlovom pučí, turecké strana viackrát avizovala "prehodnotenie" dohody o nelegálnej migrácii. V praxi však k tomu ešte nedošlo. Spory medzi EÚ a Ankarou najnovšie eskalovali po sérii zákazov vystúpení tureckých politikov na politických zhromaždeniach tureckých komunít v Nemecku a Holandsku.
