MNíCHOV - Nemecko urobí všetko pre to, aby zvýšilo výdavky na obranu na dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP), ako sa k tomu zaviazalo. Na mníchovskej bezpečnostnej konferencii to dnes povedala kancelárka Angela Merkelová, podľa ktorej je dobré fungovanie Severoatlantickej aliancie v záujme Nemecka, Európskej únie aj Spojených štátov.
Krajiny NATO sa v roku 2014 zaviazali, že do desiatich rokov zvýšia svoje výdavky na obranu na dve percentá HDP. Drvivá väčšina z nich to zatiaľ nespĺňa. Na zvýšenie obranných výdavkov u európskych spojencov tlačí hlavne administratíva nového amerického prezidenta Donalda Trumpa. "Cítime sa týmto cieľom zaviazaní," vyhlásila dnes Merkelová k niekoľko rokov starému záväzku. "Urobíme všetko pre to, aby sme ho naplnili," prisľúbila. Nemecko zatiaľ na obranu dáva asi 1,2 percenta HDP.
Merkelová sa dnes vyslovila za zlepšenie európskej spolupráce na obrannom poli a posilnenie európskej obranyschopnosti. Európska obrana však podľa nej nemôže byť alternatívou k NATO, musí sa doň začleniť. Kancelárka tiež zdôraznila, že sa európske krajiny ani dnes nezaobídu bez vojenskej podpory Spojených štátov, napríklad v boji proti islamskému terorizmu. K jeho porazeniu je podľa nej dôležité, že sú do boja zapojené moslimské krajiny.
Očakáva pritom, že moslimské náboženské autority budú jasne dávať najavo, že sa dištancujú od terorizmu. Vo svojom prejave sa šéfka nemeckej vlády dotkla aj vzťahu s Ruskom, ktorý ani leta po skončení studenej vojny nepovažuje za stabilný a spoľahlivý. Bude sa snažiť, aby sa to zmenilo.
Merkelová zdôraznila, že ako kancelárka nemá vplyv na hodnotu eura
"Európska centrálna banka (ECB) vykonáva menovú politiku, ktorá nie je prispôsobená Nemecku, ale skôr je šitá na mieru krajinám od Portugalska po Slovinsko či Slovensko. Ak by sme stále mali marku, jej hodnota by bola celkom iste iná, než aká je v tejto chvíli hodnota eura. To je však nezávislá menová politika, na ktorú ja ako nemecká kancelárka nemám žiadny vplyv," dodala podľa agentúry Reuters.
Navarro podľa komentárov médií svojím vyhlásením, že Nemecko využíva "silne podhodnoteného" eura na úkor USA, v podstate obvinil Berlín z manipulácie s menovým kurzom. Nemecko však nestanovuje menovú politiku v eurozóne a opakovane vyzýva ECB k sprísneniu tejto politiky.
Pre väčšinu spojencov z NATO prišiel čas robiť viac, povedal Pence
"Sľub niesť spoločne záťaž mnohí až príliš dlho nenapĺňali, čo podkopáva samotné základy našej aliancie," je presvedčený Pence. Veľa spojencov, vrátane niektorých členských krajín, ktoré patria k najväčším, podľa neho dodnes jasne neukázali, ako svoje záväzky naplnia.
Americký viceprezident pripomenul aj záväzok 28 členských krajín NATO z roku 2014 zvýšiť do desiatich rokov svoje výdavky na obranu aspoň na dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Zatiaľ to podľa neho plnia len Spojené štáty a štyri ďalšie členské krajiny. Teraz je potrebné, aby tak urobili aj tie ostatné. "Poviem to jasne: Prezident Spojených štátov očakáva, že naši spojenci budú držať slovo, a že naplnia tento záväzok. A pre väčšinu to znamená, že prišiel čas robiť viac," vyhlásil Pence. Len silná aliancia sa podľa neho dokáže postaviť tomu, čo ju ohrozuje.
Pence dnes do Mníchova priniesol aj ďalší odkaz amerického prezidenta Donalda Trumpa, v ktorom európskych spojencov ubezpečil o podpore Severoatlantickej aliancie. Spojené štáty podľa neho vždy zostanú s Európou. Americký viceprezident poznamenal, že spojenectvo Európy a Spojených štátov má tradíciu mnohých desaťročí a je založené na spoločných hodnotách ako je sloboda, demokracia, spravodlivosť a vláda práva. Pence dnes tiež vyhlásil, že Spojené štáty budú viesť Rusko k zodpovednosti aj v čase, keď sa snažia s Moskvou nájsť spoločnú reč. Počas Trumpovej vlády tiež Spojené štáty nikdy nedovolia, aby Irán získal jadrovú zbraň.
Sloboda tlače je veľmi dôležitá
Sloboda tlače je podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej veľmi dôležitá. Na mníchovskej bezpečnostnej konferencii tak Merkelová reagovala na otázku k opakovaným útokom amerického prezidenta Donalda Trumpa na médiá. "K novinárom prechovávam veľký rešpekt, vzájomne sa rešpektujeme," povedala s tým, že ak sa objavia rozpory, tak o tom s predstaviteľmi médií hovorí. "Slobodu tlače vnímam ako dôležitú," dodala.
Trump opakovane obviňuje médiá, že proti nemu používajú nepravdivé správy a konšpirácie. Niekoľkokrát aj vyhlásil, že novinári sa kvôli nenávisti voči nemu vymkli kontrole. Merkelová tiež povedala, že by rada s Ruskom diskutovala o kybernetických útokoch a o šírení falošných správ, z ktorých je Moskva často obviňovaná. "Vieme, že Rusko dáva veľmi otvorene najavo, že hybridné vedenie vojny považuje za formu obrany," uviedla kancelárka. "Ak by som si mohla priať jednu vec, potom by určite bolo veľmi dobré dostať túto tému napríklad do agendy rámca rozhovorov medzi NATO a Ruskom," vyhlásila.
USA absolútne podporujú NATO a stojí za záväzkom spojencom
Lajčák v Mníchove: USA nás ubezpečujú, že euroatlantické partnerstvo je pevné a neochvejné
Isté odpovede už priniesli slová amerického ministra obrany Jamesa Mattisa, ktorý ocenil líderskú úlohu Nemecka v Európe a potvrdil, že transatlantické puto je rovnako pevné ako kedykoľvek v minulosti, a je tou najsilnejšou zbraňou proti nestabilite, pričom článok 5 zmluvy o NATO je "záväzkom pevným ako kameň".
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák, ktorý sa na konferencii zúčastňuje, zhrnul prvý deň podujatia slovami: "Tento ročník Mníchovskej bezpečnostnej konferencie je možno vôbec najdôležitejší v jej 53. ročnej histórii, lebo jeho hlavnou témou je charakteristika vzťahov medzi USA a Európou. Bola to jedna z prvých príležitostí predstaviteľov americkej administratívy preniesť európskemu publiku posolstvá, ktoré Európa chcela počuť. Myslím si, že minister Mattis to povedal jednoznačne: euroatlantické partnerstvo je pevné a neochvejné, hoci naň – a to tiež povedal jasne – budeme musieť väčšmi finančne prispieť. Myslím si, že táto konferencia naozaj ukáže, kde sa nachádza Európa a vzťahy s USA, a aké máme perspektívy do budúcnosti."
Lajčák popri hlavnom programe konferencie absolvoval aj niekoľko bilaterálnych stretnutí; z nich prvým bol rozhovor s generálnym tajomníkom OBSE Lambertom Zannierom, ktorého hlavnou témou bolo ako lepšie využiť platformu OBSE na riešenie problémov vo svete. Misie OBSE majú svoje nezastupiteľné miesto, vrátane, okrem iného, pri riešení akútnych problémov, ako sú konflikty – vrátane toho na Ukrajine - terorizmus, radikálny extrémizmus, obchod s ľuďmi či nekontrolovaná migrácia.
Slovensko sa v súčasnosti pripravuje na prevzatie predsedníctva v tejto organizácii v januári 2019; M. Lajčák v rozhovore potvrdil, že našou ambíciou je dodržať vyvážený prístup k všetkým trom dimenziám OBSE - politicko-vojenskej, ekonomicko-environmentálnej aj ľudskoprávnej. Stretnutiu s gruzínskym premiérom Giorgim Kvirikašvilim dominovali témy nedávneho rozhodnutia Európskeho parlamentu v otázke poskytnutia bezvízového režimu pre Gruzínsko, a reforiem v krajine. M. Lajčák zdôraznil, že Slovenská republika plne podporuje eurointegračné ambície Gruzínska, a ponúkol zdieľanie slovenských skúseností z transformačného procesu. Ocenil tiež pokrok, ktorý Gruzínsko dosiahlo v oblasti reforiem.
V rozhovore s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny Pavlom Klimkinom šéf slovenskej diplomacie zdôraznil, že nás znepokojila nedávna eskalácia násilia na východe krajiny, ktorá sťažuje implementáciu mierových dohôd. Vyjadril znepokojenie, že v danej situácii je potrebné urobiť všetko pre to, aby sme sa vyhli vytvoreniu ďalšieho zmrazeného konfliktu. V tomto zmysle vidí M. Lajčák priestor pre väčšie angažovanie sa Európskej únie. Obaja partneri vyslovili očakávania v súvislosti so sobotňajšou schôdzkou predstaviteľov krajín Normandskej skupiny na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Obaja ministri prerokovali možnosti užšej spolupráce Ukrajiny s krajinami V4.
Vnútropolitická situácia v Kosove, vývoj vo vzťahoch medzi Belehradom a Prištinou s dôrazom na pokrok v otázke vytvorenia Združenia srbských municipalít (ZSO) boli témami stretnutia M. Lajčáka s ministrom zahraničných vecí Kosova Enverom Hoxhajom. Slovenský minister zopakoval stanovisko, že dialóg je jediným nástrojom na riešenie otvorených otázok so susedmi, a to tak vo vzťahu k Srbsku ako aj k Čiernej Hore. Slovensko podporuje úsilie Kosova o dosiahnutie vízovej liberalizácie, je však potrebné splniť dve zostávajúce podmienky – pokrok v oblasti budovania právneho štátu a demarkácia hraníc s Čiernou Horou.
Seriál bilaterálnych stretnutí uzavrel M. Lajčák rozhovorom s kirgizským partnerom Erlanom Erlan Abdyldajevom, na ktorom vyjadril záujem na zintenzívnení bilaterálnej spolupráce najmä v ekonomickej oblasti a pri poskytovaní slovenských štipendií pre kirgizských študentov. V sobotu má minister M. Lajčák na programe okrem účasti na viacerých diskusných fórach konferencie aj viaceré bilaterálne stretnutia, vrátane schôdzky s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.
