LONDÝN - Webová stránka WikiLeaks, ktorá sa zaoberá zverejňovaním citlivých firemných a vládnych dokumentov, odhalila, že americká Ústredná spravodajská služba (CIA) v roku 2012 nariadila zbieranie informácií o prezidentských voľbách vo Francúzsku.
Ako vyplýva zo šesťstranového dokumentu, CIA sa zaujímala napríklad o financovanie politických strán, vnútornú rivalitu v ich rámci a o budúce vzťahy voči USA. CIA zverejnenie svojich dokumentov odmietla komentovať. WikiLeaks zasa agentúre AP neodpovedala na otázky ohľadom pôvodu dokumentov. V zaslanom e-maile uviedla len to, že sú pravé.
Aj keď je zverejnenie tajných materiálov CIA zarážajúce, nariadenia ohľadom zhromažďovania informácií, ktoré sa v nich objavili, sú podľa všetkého štandardné, napísala AP. Francúzske médiá, ktoré sú momentálne zahltené materiálmi o predvolebnej kampani, keďže voľby prezidenta sa v krajine uskutočnia o dva mesiace, venujú dnes materiálom zverejneným platformou WikiLeaks relatívne malú pozornosť, všimla si agentúra AP.
Rozhlasová stanica Europe 1 pripomenula, že je všeobecne známe, že najväčšia informačno-bezpečnostná služba USA - Národná bezpečnostná agentúra (NSA) - odpočúvala mobilné telefóny francúzskeho exprezidenta Nicolasa Sarkozyho a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Tri dokumenty, zverejnené dnes napríklad aj vo francúzskom denníku Libération, však naznačujú, že americké tajné služby žiadali od NSA, aby sledovala aj kandidátov francúzskych prezidentských volieb z roku 2012.
Najviac sa pritom zaujímali práve o Sarkozyho. Analytici CIA si neboli istí, či bude opätovne zvolený, zaujímali sa preto o jeho predvolebnú stratégiu, ale aj o vnútorné napätie v rámci Únie za ľudové hnutie (UMP), ktoré podľa CIA mohlo viesť k rozpadu tejto strany. Americké tajné služby sa zaujímali i o názory členov UMP na Sarkozyho, vrátane ich súkromných reakcií na jeho politické iniciatívy a predvolebnú stratégiu.
CIA sa vo svojom poverení pre NSA, datovanom 17. novembrom 2011, zaujímala aj o informácie o ďalších kandidátoch: Martine Aubryovej, Dominiquovi Straussovi-Kahnovi, Francoisovi Hollandovi, ale aj o Marine Le Penovej. Očakávané informácie sa mali týkať viacerých okruhov: od financovania kampane kandidátov, cez postoj k oddlženiu Grécka až po francúzsko-nemecké vzťahy.
Cieľom tejto špionážnej akcie bolo pokúsiť sa zistiť, ako by v povolebnom období mohla vyzerať politická scéna vo Francúzsku, aby sa na ňu stihli pripraviť americkí politickí stratégovia. Celá operácia trvala desať mesiacov a skončila sa v septembri 2012, keď už bolo vo Francúzsku po prezidentských voľbách, v ktorých zvíťazil Hollande, a keď už bola vytvorená aj nová vláda.
