SEATTLE - Americký federálny sudca James Robart vydal v piatok súdne nariadenie, ktorým dočasne zablokoval protiimigračný dekrét amerického prezidenta Donalda Trumpa zakazujúci do USA vstup obyvateľom siedmich prevažne moslimských krajín.
Nariadenie okresného federálneho sudcu zo Seattlu má platnosť na celonárodnej úrovni, uviedol s odvolaním sa na Robartove slová denník Seattle Times. Platiť by zároveň malo začať okamžite. Očakáva sa teda, že Trumpova vláda sa voči nemu čoskoro odvolá. Robart nariadením vyhovel žiadosti generálneho prokurátora štátu Washington Boba Fergusona o pozastavenie dekrétu, ktorý by podľa jeho slov inak mohol napáchať "nenapraviteľné škody".
"Dnes prevážila ústava. Nikto nie je nad zákonom, dokonca ani samotný prezident," reagoval na rozhodnutie sudcu Ferguson, ktorý bol prvým generálnym prokurátorom žalujúcim Trumpa pre jeho výnos. K jeho žalobe sa neskôr pridal aj štát Minnesota. Americký prezident Donald Trump zaviedol minulý piatok dekrét, ktorým na 90 dní zakázal vstup do USA občanom siedmich štátov. Ide o Irak, Irán, Sýriu, Líbyu, Jemen, Somálsko a Sudán.
Na štyri mesiace zároveň pozastavil program prijímania utečencov, aby poskytol príslušným orgánom čas na prehodnotenie bezpečnostných postupov i počtov prijímaných osôb. Dekrét vyústil do protestov desaťtisícov ľudí v celých USA a vyvolal tiež zmätok na tamojších letiskách, na ktorých úrady zadržali či priamo z nich deportovali niekoľko stoviek ľudí. V dôsledku výnosu zároveň bolo podľa údajov amerického ministerstva zahraničných vecí zrušených takmer 60.000 víz.
Ministerstvo reaguje
Biely dom bude bojovať proti nariadeniu, ktorým americký federálny sudca dočasne zablokoval protiimigračný dekrét prezidenta Donalda Trumpa zakazujúci do USA vstup obyvateľom siedmich prevažne moslimských krajín. "Ministerstvo spravodlivosti plánuje čo najskôr podať žiadosť o mimoriadne prerušenie tohto nariadenia a brániť prezidentov dekrét, ktorý je podľa nás zákonný a primeraný," uviedol dnes Biely dom.
"Prezidentovo nariadenie je určené na ochranu vlasti a on sám má ústavnú právomoc a tiež povinnosť chrániť americký ľud," dodal ďalej. Biely dom vo svojej celkom prvej dnešnej reakcií nariadenie federálneho sudcu nazval "poburujúcim", neskôr však od tohto označenia upustil. Americký federálny sudca James Robart vydal v piatok súdne nariadenie, ktorým dočasne zablokoval Trumpov protiimigračný dekrét. Nariadenie okresného federálneho sudcu zo Seattlu má okamžitú platnosť na celonárodnej úrovni, uviedol s odvolaním sa na Robartove slová denník Seattle Times.
Sudca nariadením vyhovel žiadosti generálneho prokurátora štátu Washington Boba Fergusona o pozastavenie dekrétu, ktorý by podľa jeho slov inak mohol napáchať "nenapraviteľné škody". Ferguson bol vôbec prvým generálnym prokurátorom žalujúcim Trumpa pre jeho výnos. K jeho žalobe sa neskôr pridal aj štát Minnesota.
Americký prezident Donald Trump zaviedol minulý piatok dekrét, ktorým na 90 dní zakázal vstup do USA občanom siedmich štátov. Ide o Irak, Irán, Sýriu, Líbyu, Jemen, Somálsko a Sudán. Na štyri mesiace zároveň pozastavil program prijímania utečencov, aby poskytol príslušným orgánom čas na prehodnotenie bezpečnostných postupov i počtov prijímaných osôb.
Dekrét vyústil do protestov desaťtisícov ľudí v celých USA a vyvolal tiež zmätok na tamojších letiskách, na ktorých úrady zadržali či priamo z nich deportovali niekoľko stoviek ľudí. V dôsledku výnosu zároveň bolo podľa údajov amerického ministerstva zahraničných vecí zrušených takmer 60.000 víz.
Nie je prvý
Donald Trump nie je jediným americkým prezidentom, ktorý sa postavil proti prisťahovalcom. V histórii Spojených štátov možno nájsť viaceré ponižujúce zákazy, povinné registrácie či nútené relokácie, pripomenula americká verejnoprávna rozhlasová stanica NPR.
Koncom 19. storočia zažili zákaz imigrácie do Spojených štátov Číňania. Vláda ich obviňovala zo znižovania miezd a ohrozovania sociálneho poriadku v Spojených štátoch. Zákaz mal názov Zákon o vylúčení Číny a v roku 1882 ho podpísal prezident Chester A. Arthur. Zákon platil desať rokov, potom bol obnovený a dokonca aj sprísnený. Prezident Benjamin Harrison k zákazu prisťahovalectva Číňanov pridal aj povinnú registráciu všetkých ľudí s čínskym pôvodom žijúcich v USA. Zákon sa stal známym ako Geary Act, pomenovaný po kalifornskom kongresmanovi Gearym, ktorý ho napísal.
Ďalší zákaz prišiel počas druhej svetovej vojny a týkal sa Japoncov. Vo februári 1942, dva mesiace po útoku Japonska na americkú základňu Pearl Harbor v Havajskom súostroví, podpísal prezident Franklin D. Roosevelt Nariadenie 9066. To umožňovalo armáde zadržať a uväzniť ľudí považovaných za hrozbu voči národnej bezpečnosti.
Nariadenie síce nespomínalo slovo Japonsko alebo Japonec, vyústilo však do zatknutia a poslania viac ako 100.000 amerických Japoncov do zadržiavacích táborov v Kalifornii, Arizone, Wyomingu, Colorade, Utahu a Arkansase. Sporný prezidentský dekrét vydal aj prezident Jimmy Carter v roku 1979 po revolúcii v Iráne, keď sa z dovtedajšieho spojenca Spojených štátov stal nepriateľ. V USA v tom čase študovalo mnoho mladých Iránčanov a Carterovo Nariadenie 12172 pre nich znamenalo povinné zaregistrovanie sa.
Študenti sa museli prihlásiť u imigračnej služby, predložiť svoje pasy, imigračné dokumenty, potvrdenie o súčasnom bydlisku a tiež potvrdenie o návšteve univerzity s plánovaným dátumom ukončenia. Tento proces museli absolvovať každý rok až do skončenia svojich štúdií.
Posledné podobné nariadenie podobného druhu prišlo krátko po teroristických útokoch z 11. septembra 2001. Prezident George W. Bush v snahe zmierniť strach Američanov z ďalších možných útokov prijal národný registračný systém (NSEERS). Ten sa týkal 25 krajín, z ktorých všetky okrem jednej mali prevažne moslimské obyvateľstvo.
Občania týchto krajín žijúci v USA, resp. muži vo veku 16 a viac rokov, sa mali raz za rok prihlásiť vybraným imigračným úradom na rozhovor a previerku. Podľa informácií NPR bolo takto zaregistrovaných 180.000 mužov a chlapcov, avšak ani jediná previerka neviedla k obvineniu z napojenia na terorizmus. Program stál ročne desať miliónov dolárov a bol pozastavený v roku 2011, keď ho nahradilo zavedenie používania biometrických dát.
