Guy Verhofstadt (Zdroj: SITA)
BRUSEL - Liberálno-socialistická koaličná vláda belgického premiéra Guya Verhofstadta ponúkla rezignáciu deň po tom, čo v parlamentných voľbách drvivo zvíťazili konzervatívci pod vedením kresťanských demokratov.
Verhofstadt odovzdá rezignáciu svojej vlády do rúk kráľa Alberta II., no kabinet pravdepodobne zostane vo funkcii do zostavenia novej vlády. V nasledujúcich týždňoch sa politici, rozdelení na holandsky a francúzsky hovoriaci tábor, budú usilovať skombinovať politické skupiny a zostaviť vládu, ktorá by mala šancu na prežitie. 54-ročný Verhofstadt priznal porážku v nedeľu po zverejnení predbežných výsledkov parlamentných volieb a povedal, že premiérske kreslo po ôsmich rokoch opustí . "Naši voliči... siahli po inej väčšine," dodal.
Budúcu vládu čakajú výzvy v podobe snáh o väčšiu autonómiu zo strany Flámska, holandsky hovoriacej severnej časti krajiny, a južného frankofónneho Valónska. Obom regiónom boli v 80. rokoch minulého storočia udelené rozsiahlejšie samosprávne kompetencie, ktoré čiastočne zmiernili jazykové spory paralyzujúce belgickú politiku.
Politici v hospodársky dominantnom, na voľný obchod orientovanom Flámsku, ktoré je domovom 60 % z 10,5-miliónovej belgickej populácie, požadujú viac autonómie, najmä v ekonomických oblastiach ako zamestnanosť, no aj na úrovni spravodlivosti a bezpečnosti. Už tradične sa sťažujú, že socialisti, ktorí dlhodobo vládnu vo Valónsku, sú podľa nich úzkoprsou skupinkou vzdorujúcou reformám trhu práce a ďalším zmenám, obvyklým v ostatných častiach Európy. "Je absolútne nevyhnutné, aby sme v nasledujúcich rokoch presunuli viac právomocí z rúk federálnej vlády na Flámsko a Valónsko," vyhlásil v nedeľu líder holandsky hovoriacich kresťanských demokratov Yves Leterme.
Počas ôsmich rokoch pri kormidle sa Verhofstadt usiloval o odrazenie podobných snáh a zameriaval sa na ozdravenie belgickej ekonomiky a povzbudenie hospodárskeho rastu prostredníctvom zníženia dlhu a ročných rozpočtových deficitov.
Kresťanskí demokrati v nedeľu získali 40 zo 150 kresiel v belgickom parlamente, o 11 viac než mali doteraz. Verhofstadtovi holandsky hovoriaci liberáli a frankofónni liberáli nazbierali 41 kresiel, so znamená stratu 8 mandátov v parlamente. Jeho doterajší socialistickí koaliční partneri získali iba 34 kresiel oproti predchádzajúcim 48. Najväčšiu prehru utrpela Verhofstadtova koalícia vo frankofónnom Valónsku, kde sú už desaťročia dominantnou politickou silou socialisti.
V posledných mesiacoch sa však zmietali v korupčných škandáloch a v nedeľu sa po liberáloch stali druhou najväčšou frakciou v parlamente. Krajne pravicová strana Flámsky záujem, ktorá presadzuje samostatnosť Flámska, získala 17 kresiel a je treťou najväčšou stranou vo Flámsku, no ostatné strany ju väčšinou ignorujú pre jej ostrú rétoriku a proti-imigrantské názory. Valónska krajne pravicová strana Národný front si udržala svoje jediné kreslo v zákonodarnom zbore krajiny. Do parlamentu sa dostal aj bývalý konzervatívec Jean-Marie Dedecker, ktorý je zároveň bývalým národným trénerom džuda. Zelení získali dvanásť kresiel, o osem viac ako predtým.
Volebný výsledok zrejme povedie k ďalšej revízii ústavy, ktorá vyžaduje dvojtretinovú väčšinu v parlamente výrazne nejednotného národa. Holandsky hovoriaci občania totiž môžu hlasovať iba za flámske strany, a valónski voliči zasa iba za frankofónne zoskupenia. Výnimku tvorí Brusel, ktorý je oficiálne bilingválny.
Budúcu vládu čakajú výzvy v podobe snáh o väčšiu autonómiu zo strany Flámska, holandsky hovoriacej severnej časti krajiny, a južného frankofónneho Valónska. Obom regiónom boli v 80. rokoch minulého storočia udelené rozsiahlejšie samosprávne kompetencie, ktoré čiastočne zmiernili jazykové spory paralyzujúce belgickú politiku.
Politici v hospodársky dominantnom, na voľný obchod orientovanom Flámsku, ktoré je domovom 60 % z 10,5-miliónovej belgickej populácie, požadujú viac autonómie, najmä v ekonomických oblastiach ako zamestnanosť, no aj na úrovni spravodlivosti a bezpečnosti. Už tradične sa sťažujú, že socialisti, ktorí dlhodobo vládnu vo Valónsku, sú podľa nich úzkoprsou skupinkou vzdorujúcou reformám trhu práce a ďalším zmenám, obvyklým v ostatných častiach Európy. "Je absolútne nevyhnutné, aby sme v nasledujúcich rokoch presunuli viac právomocí z rúk federálnej vlády na Flámsko a Valónsko," vyhlásil v nedeľu líder holandsky hovoriacich kresťanských demokratov Yves Leterme.
Počas ôsmich rokoch pri kormidle sa Verhofstadt usiloval o odrazenie podobných snáh a zameriaval sa na ozdravenie belgickej ekonomiky a povzbudenie hospodárskeho rastu prostredníctvom zníženia dlhu a ročných rozpočtových deficitov.
Kresťanskí demokrati v nedeľu získali 40 zo 150 kresiel v belgickom parlamente, o 11 viac než mali doteraz. Verhofstadtovi holandsky hovoriaci liberáli a frankofónni liberáli nazbierali 41 kresiel, so znamená stratu 8 mandátov v parlamente. Jeho doterajší socialistickí koaliční partneri získali iba 34 kresiel oproti predchádzajúcim 48. Najväčšiu prehru utrpela Verhofstadtova koalícia vo frankofónnom Valónsku, kde sú už desaťročia dominantnou politickou silou socialisti.
V posledných mesiacoch sa však zmietali v korupčných škandáloch a v nedeľu sa po liberáloch stali druhou najväčšou frakciou v parlamente. Krajne pravicová strana Flámsky záujem, ktorá presadzuje samostatnosť Flámska, získala 17 kresiel a je treťou najväčšou stranou vo Flámsku, no ostatné strany ju väčšinou ignorujú pre jej ostrú rétoriku a proti-imigrantské názory. Valónska krajne pravicová strana Národný front si udržala svoje jediné kreslo v zákonodarnom zbore krajiny. Do parlamentu sa dostal aj bývalý konzervatívec Jean-Marie Dedecker, ktorý je zároveň bývalým národným trénerom džuda. Zelení získali dvanásť kresiel, o osem viac ako predtým.
Volebný výsledok zrejme povedie k ďalšej revízii ústavy, ktorá vyžaduje dvojtretinovú väčšinu v parlamente výrazne nejednotného národa. Holandsky hovoriaci občania totiž môžu hlasovať iba za flámske strany, a valónski voliči zasa iba za frankofónne zoskupenia. Výnimku tvorí Brusel, ktorý je oficiálne bilingválny.
