BRUSEL - Belgickí voliči v nedeľu po štyroch rokoch opäť pristupujú k volebným urnám, aby si zvolili svojich reprezentantov do dvojkomorového federálneho parlamentu.
V hre je štyridsať mandátov v Senáte, teda v hornej komore parlamentu a 150 poslaneckých kresiel v dolnej komore. Volebná účasť je v Belgicku ako v jednej z mála krajín sveta povinná. K urnám sa tak v nedeľu vydáva takmer osem miliónov oprávnených voličov.
Politickú situáciu v krajine komplikuje rozdelenie spoločnosti na samostatné piliere, ktoré sa v minulosti vytvorili na základe jazykových rozdielov. Rozpory medzi komunitami však siahajú za hranice jazykovej sféry a dotýkajú sa aj sociálnej, ekonomickej, politickej a ideologickej roviny. Krajina je rozdelená na tri komunity: flámsku, ktorá hovorí po holandsky, frankofónnych Valónov a nemecky hovoriace obyvateľstvo. Územie Belgického kráľovstva je rozdelené na tri regióny: severné Flámsko, južné Valónsko a región hlavného mesta Brusel, ktorý má dvojjazyčný štatút, no je prevažne frankofónny.
Pre hlboké kultúrne rozdiely medzi holandsky hovoriacim severom a francúzskym juhom neexistuje celonárodná strana, ktorej predstavitelia by kandidovali za Flámsko a Valónsko zároveň. Každá politická strana má dve jazykové mutácie. Zloženie belgickej koalície odrážalo doteraz vždy istú lingvistickú symetriu. Akákoľvek politická strana, ktorú vynieslo volebné víťazstvo do vlády, musela spolupracovať s "bratskou" stranou na druhom konci neviditeľnej jazykovej hranice.
V súčasnosti vytvárajú vládnu koalíciu zloženú zo štyroch strán sociálni demokrati a liberáli flámskeho premiéra Guya Verhofstadta. Predvolebné prieskumy verejnej mienky však naznačujú, že voliči vyhodia Verhofstadta z premiérskeho kresla. Jeho Flámska liberálna strana (VLD) utrpí podľa prieskumu, ktorý zverejnil denník Le Soir, drvivú volebnú porážku, keďže sa za ňu postavilo len 17,3 percenta respondentov.
Každá belgická vláda je výsledkom neľahkých rokovaní medzi stranami zastupujúcimi holandsky a francúzsky hovoriacich Belgičanov. Približne 6 miliónov z celkového počtu 10,4 milióna obyvateľov Belgicka žije v holandsky hovoriacom regióne Flámsko, ktoré je najbohatšou časťou krajiny, tri a pol milióna vo francúzsky hovoriacom Valónsku a milión v prevažne frankofónnom Bruseli. Najväčšiu šancu na volebnú výhru vo Flámsku, ktorého populácia tvorí 60 percent národného elektorátu, majú kresťanskí demokrati. Stranu Flámskej kresťansko-demokratickej aliancie pod vedením Yvesa Letermeho podporuje okolo 30 percent flámskych voličov.
V porovnaní s umierneným Verhofstadtom sa Letermeho rétorika javí o niečo radikálnejšie. V minulosti dokonca spochybnil "intelektuálnu schopnosť" frankofónnej časti obyvateľstva naučiť sa po holandsky. Leterme, ktorý bojuje za reformy belgických inštitúcií, na základe ktorých by Flámsko získalo viac právomocí, sa javí ako horúci kandidát na post po Guyovi Verhofstadtovi. Silnú, až 22-percentnú podporu má u voličov krajne pravicová strana Flámsky záujem, ktorá presadzuje samostatnosť Flámska.
Vo frankofónnej oblasti sa tridsaťpercentnej podpore voličov tešia valónski socialisti. Frankofónne strany, vrátane liberálnej strany Reformné hnutie ministra financií Didiera Reyndersa a Strany socialistov Elia Di Rupa, sú proti štátnym reformám, pretože sa obávajú, že prídu o právomoci a ich vplyv v regióne poklesne.
Vládna pravicová UMP (Únia za ľudové hnutie) prezidenta Nicolasa Sarkozyho môže podľa tendencií vyplývajúcich z prieskumov verejnej mienky získať 41-48 percent hlasov. V projekcii na miesta v parlamente to predstavuje 70-80 percent mandátov. Prezident Sarkozy vo štvrtok vyhlásil, že je "ochotný rokovať o čiastočnom obnovení pomerného systému". Najsilnejšou opozičnou stranou by sa podľa očakávaní mala stať Socialistická strana, ktorá by mohla získať 21-29 percent hlasov. Šancu dostať sa do parlamentu majú ešte komunisti, zelení a nová centristická strana Demokratické hnutie.
Premiér Francois Fillon vyzval vo štvrtok Francúzov, "aby dali zelenú programu prezidenta Sarkozyho" a potvrdili jeho jasné víťazstvo nad socialistkou Ségolene Royalovou. "Prezident potrebuje jasnú väčšinu, aby sme mohli predĺžiť elán po víťazstve v prezidentských voľbách," uviedol Fillon.
Zatiaľ čo vládna UMP pripravuje historické víťazstvo s plnou kontrolou nad rozhodujúcimi inštitúciami v krajine, opozícia a centristi sa obávajú vzniku "štátu UMP". Liberál Francois Bayrou, ktorý získal v prezidentských voľbách viac ako 18 percent, varoval, že UMP bude kontrolovať možno 80 percent parlamentu. "Jej poslanci budú môcť sami zmeniť ústavu, čo je pre krajinu nezdravé," vyhlásil šéf demokratického hnutia vo štvrtok v rozhovore pre stanicu France Info.
Vzhľadom na prezidentský systém sa legislatívne voľby tešia v krajine menšiemu záujmu verejnosti a pozornosti médií. Očakávania vzbudzuje iba niekoľko ohlásených duelov medzi ľavicou a pravicou. Francois Fillon pred týždňom vyhlásil, že odstúpi z postu premiéra v prípade porážky v jeho volebnom obvode, kde proti nemu stojí Stéphane le Foll, šéf kabinetu generálneho tajomníka socialistov Francoisa Hollanda.
Politickú situáciu v krajine komplikuje rozdelenie spoločnosti na samostatné piliere, ktoré sa v minulosti vytvorili na základe jazykových rozdielov. Rozpory medzi komunitami však siahajú za hranice jazykovej sféry a dotýkajú sa aj sociálnej, ekonomickej, politickej a ideologickej roviny. Krajina je rozdelená na tri komunity: flámsku, ktorá hovorí po holandsky, frankofónnych Valónov a nemecky hovoriace obyvateľstvo. Územie Belgického kráľovstva je rozdelené na tri regióny: severné Flámsko, južné Valónsko a región hlavného mesta Brusel, ktorý má dvojjazyčný štatút, no je prevažne frankofónny.
Pre hlboké kultúrne rozdiely medzi holandsky hovoriacim severom a francúzskym juhom neexistuje celonárodná strana, ktorej predstavitelia by kandidovali za Flámsko a Valónsko zároveň. Každá politická strana má dve jazykové mutácie. Zloženie belgickej koalície odrážalo doteraz vždy istú lingvistickú symetriu. Akákoľvek politická strana, ktorú vynieslo volebné víťazstvo do vlády, musela spolupracovať s "bratskou" stranou na druhom konci neviditeľnej jazykovej hranice.
V súčasnosti vytvárajú vládnu koalíciu zloženú zo štyroch strán sociálni demokrati a liberáli flámskeho premiéra Guya Verhofstadta. Predvolebné prieskumy verejnej mienky však naznačujú, že voliči vyhodia Verhofstadta z premiérskeho kresla. Jeho Flámska liberálna strana (VLD) utrpí podľa prieskumu, ktorý zverejnil denník Le Soir, drvivú volebnú porážku, keďže sa za ňu postavilo len 17,3 percenta respondentov.
Každá belgická vláda je výsledkom neľahkých rokovaní medzi stranami zastupujúcimi holandsky a francúzsky hovoriacich Belgičanov. Približne 6 miliónov z celkového počtu 10,4 milióna obyvateľov Belgicka žije v holandsky hovoriacom regióne Flámsko, ktoré je najbohatšou časťou krajiny, tri a pol milióna vo francúzsky hovoriacom Valónsku a milión v prevažne frankofónnom Bruseli. Najväčšiu šancu na volebnú výhru vo Flámsku, ktorého populácia tvorí 60 percent národného elektorátu, majú kresťanskí demokrati. Stranu Flámskej kresťansko-demokratickej aliancie pod vedením Yvesa Letermeho podporuje okolo 30 percent flámskych voličov.
V porovnaní s umierneným Verhofstadtom sa Letermeho rétorika javí o niečo radikálnejšie. V minulosti dokonca spochybnil "intelektuálnu schopnosť" frankofónnej časti obyvateľstva naučiť sa po holandsky. Leterme, ktorý bojuje za reformy belgických inštitúcií, na základe ktorých by Flámsko získalo viac právomocí, sa javí ako horúci kandidát na post po Guyovi Verhofstadtovi. Silnú, až 22-percentnú podporu má u voličov krajne pravicová strana Flámsky záujem, ktorá presadzuje samostatnosť Flámska.
Vo frankofónnej oblasti sa tridsaťpercentnej podpore voličov tešia valónski socialisti. Frankofónne strany, vrátane liberálnej strany Reformné hnutie ministra financií Didiera Reyndersa a Strany socialistov Elia Di Rupa, sú proti štátnym reformám, pretože sa obávajú, že prídu o právomoci a ich vplyv v regióne poklesne.
Vo Francúzsku sa koná prvé kolo parlamentných volieb
PARÍŽ - Francúzski voliči v nedeľu hlasujú v prvom kole parlamentných volieb. Druhé kolo sa uskutoční 17. júna. O zložení 577-členného parlamentu má právo rozhodnúť 45 miliónov oprávnených voličov. Predstupuje pred nich viac ako 7 tisíc kandidátov. Zámorské územia začali rovnako ako v májových prezidentských voľbách hlasovať už v sobotu, rovnako ako v zahraničí žijúci Francúzi. Vzhľadom na čoraz viac kritizovaný väčšinový systém má reálnu šancu dostať sa do parlamentu iba niekoľko strán.Vládna pravicová UMP (Únia za ľudové hnutie) prezidenta Nicolasa Sarkozyho môže podľa tendencií vyplývajúcich z prieskumov verejnej mienky získať 41-48 percent hlasov. V projekcii na miesta v parlamente to predstavuje 70-80 percent mandátov. Prezident Sarkozy vo štvrtok vyhlásil, že je "ochotný rokovať o čiastočnom obnovení pomerného systému". Najsilnejšou opozičnou stranou by sa podľa očakávaní mala stať Socialistická strana, ktorá by mohla získať 21-29 percent hlasov. Šancu dostať sa do parlamentu majú ešte komunisti, zelení a nová centristická strana Demokratické hnutie.
Premiér Francois Fillon vyzval vo štvrtok Francúzov, "aby dali zelenú programu prezidenta Sarkozyho" a potvrdili jeho jasné víťazstvo nad socialistkou Ségolene Royalovou. "Prezident potrebuje jasnú väčšinu, aby sme mohli predĺžiť elán po víťazstve v prezidentských voľbách," uviedol Fillon.
Zatiaľ čo vládna UMP pripravuje historické víťazstvo s plnou kontrolou nad rozhodujúcimi inštitúciami v krajine, opozícia a centristi sa obávajú vzniku "štátu UMP". Liberál Francois Bayrou, ktorý získal v prezidentských voľbách viac ako 18 percent, varoval, že UMP bude kontrolovať možno 80 percent parlamentu. "Jej poslanci budú môcť sami zmeniť ústavu, čo je pre krajinu nezdravé," vyhlásil šéf demokratického hnutia vo štvrtok v rozhovore pre stanicu France Info.
Vzhľadom na prezidentský systém sa legislatívne voľby tešia v krajine menšiemu záujmu verejnosti a pozornosti médií. Očakávania vzbudzuje iba niekoľko ohlásených duelov medzi ľavicou a pravicou. Francois Fillon pred týždňom vyhlásil, že odstúpi z postu premiéra v prípade porážky v jeho volebnom obvode, kde proti nemu stojí Stéphane le Foll, šéf kabinetu generálneho tajomníka socialistov Francoisa Hollanda.
