BRATISLAVA - Brexit a Donald Trump neznamenajú konečnú zastávku populistov. V Európe vyrástli ako huby po daždi populistické strany, ktoré sa môžu dostať k moci. Už onedlho. V dvoch najväčších krajinách EÚ, Nemecku a Francúzsku, budú na budúci rok voľby, ktoré môžu rozhodnúť o budúcnosti celej Únie. Vystúpenie z EÚ, z eurozóny a hlavne zastavenie príchodu utečencov. Toto sú hlavné body programu, ktorý spája populistické strany naprieč Európou. Najbližšie roky čaká starý kontinent veľké zemetrasenie.
Trumpovo víťazstvo otriaslo mnohými európskymi zákonodarcami, keďže kontinent čaká na budúci rok niekoľko volieb, okrem iného vo Francúzsku a Nemecku, kde podľa očakávania zaznamenajú veľké zisky hlasov populistické alebo krajne pravicové strany.
Kto sú najväčší európski populisti a kedy by vo voľbách mohli preraziť?
Rakúsko (4. december)
Rakúsku hrozí, že bude mať prvého krajne pravicového prezidenta. Voľba prezidenta sa bude konať už o chvíľu a víťazstvo Trumpa by mohlo dodať silu Norbertovi Hoferovi. Ten sa pohráva s myšlienkou vystúpiť z EÚ, už naznačil referendum o vystúpení. Kandidát pravicovej populistickej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) je proti politike otvorenej náruči voči imigrantom.
Šance na zvolenie sú medzi kandidátmi 50 na 50. Jeho súperom je kandidát zelených Van der Bellen. Funkcia prezidenta je v Rakúsku do značnej miery ceremoniálna, avšak zvolenie Hofera by podľa agentúry AP mohlo byť chápané ako vzpruha pre ďalšie nacionalistické strany v Európe.
Francúzsko (apríl-máj 2017)
Vo Francúzsku je dlho populárna dcéra kontroverzného politika Jean le Pena Marine. Predsedkyňa strany Národný front (Front Nationale) Je známa kritička imigrantskej politiky Merkelovej, chce vystúpiť z EÚ či dokonca zaviesť naspäť frank."Ona chce nanútiť niečo iným a to povedie k explózii Európskej únie," kritizovala le Penová v minulosti Merkelovú.
Podľa prieskumov verejnej mienky sa šéfka FN dostane až do druhého kola prezidentských volieb. Napokon by ju však mal poraziť niektorý z kandidátov mainstreamových politických strán. Ibaže, aj brexit a Donalda Trumpa prieskumy nepredpovedali. Keby le Penová splnila sľuby a vystúpila by z EÚ, znamenalo by to zánik Únie. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble v minulosti označil Národný front za "fašistickú stranu".
Nemecko (september 2017)
Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa podľa všeobecného očakávania bude uchádzať o štvrté funkčné obdobie v septembrových voľbách a jej konzervatívci z Kresťanskodemokratickej únie (CDU) vedú približne o desať percent pred najbližšími súpermi, sociálnymi demokratmi (SPD), ktorí v súčasnosti vládnu spolu s ňou. Avšak Merkelovej migračná politika otvorených dverí hnevá voličov. Pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá je známa tvrdou protiprisťahovaleckou rétorikou, pritiahla podporovateľov z väčších strán. Bola založená pred necelými štyrmi rokmi, ale teraz má už kreslá vo vyše polovici krajinských snemov.
Nemecké parlamentné voľby sa konajú už o necelý rok, na jeseň 2017. V najsilnejšej ekonomike Európy je na vzostupe pravicová strana Alternative fur Deutschland (AfD - Alternatíva pre Nemecko), ktorá vyhlasuje radikálnu zmenu politiky oproti Merkelovej koalícii (kresťanských demokratov a socialistov). O katastrofálnom výsledku Kresťanskodemokratickej únie (CDU) kancelárky Angely Merkelovej v krajinských voľbách v Meklenbursku-Predpomoransku, šoku alebo dokonca masakry motorovou pílou písali nemecké noviny po septembrových voľbách.
"Ak máte radi vzrušenie, dá sa to, čo doteraz AFD napáchala v nemeckej straníckej demokracii, opísať ako masaker motorovou pílou: Z CDU, SPD a Levice vyrezala celé kusy," konštatoval denník Süddeutsche Zeitung. Alternatíva pre Nemecko v Meklenbursku-Predpomoransku zobrala tradičným stranám desiatky tisíc voličov. Úspechu AfD, ktorá sa stala faktickým víťazom hlasovania, si všimol tiež denník Berliner Zeitung, podľa ktorého vlani strana šikovne zmenila svoje zameranie, odvrátila sa od témy eura a venuje sa kritike migrácie, vďaka čomu sa jej darí mobilizovať voličov. "Kto dnes volí AfD, nevolí žiadnu reálne existujúcu stranu. Volí protest a náladu," napísali noviny z hlavného mesta.
S AfD nechce žiadna z ďalších strán vládnuť. "Utečenecká politika Merkelovej zneistila toľko ľudí, že pôsobí ako hnojivo na rast AFD," myslí si zase denník Stuttgarter Zeitung, podľa ktorého je Alternatíva pre Nemecko predovšetkým protimerkelovskou stranou. AfD, ktorá v prieskumoch verejnej mienky dosahuje okolo 13 percent, v stredu privítala Trumpovo víťazstvo ako oslabenie politických elít.
Holandsko (marec 2017)
V Holandsku potešila výhra Donalda Trumpa najviac zrejme Gerta Wildersa. Holandaň je radikálne protiislamský a protimoslimský politik. Wilders, ktorého Strana slobody v prieskumoch verejnej mienky pred marcovými holandskými voľbami stúpa, označil Trumpov výsledok v prezidentských voľbách v USA slovami "Historické víťazstvo! Revolúcia!" Wilders ukončil svoj odkaz na Twitteri poznámkou týkajúcou sa holandských volieb: "Aj my vrátime našu krajinu ľudu Holandska."
Takisto je proti EÚ a keby sa dostal k moci, zrejme vystúpiť EÚ. Pravicový populista Geert Wilders sa dokonca postavil pred súd, keď bol obvinený z podnecovania k nenávisti a z rasovo motivovanej urážky. V prípade usvedčenia hrozí Wildersovi pokuta do 7400 eur a ročný väzenský trest.
Lídra protiislamskej a euroskeptickej Strany slobody (PVV) Wildersa súdia na základe obvinení po jeho výroku na zhromaždení v Haagu v marci 2014. Na jednom z mítingov sa vtedy svojich stúpencov spýtal, či chcú mať v Holandsku viac alebo menej Maročanov, načo jeho priaznivci začali skandovať: "Menej! Menej! Menej!". "Postaráme sa o to," odpovedal im Wilders. Jeho vystúpenie naživo vysielala televízia. Tieto jeho poznámky vyvolali v Holandsku vlnu občianskej kritiky; polícia dostala celkovo 6000 sťažností.
Taliansko (máj 2018)
V Taliansku je na vzostupe populistická a separatistická strana Liga Severu. Líder talianskej krajne pravicovej a euroskeptickej strany Liga severu Matteo Salvini blahoželal Veľkej Británii za výsledok hlasovania v referende, na základe ktorého táto krajina opustí Európsku úniu. Podľa jeho slov by teraz malo nasledovať Taliansko. "Blahoželám za odvahu slobodných občanov! Srdce, rozum a hrdosť prekonal lži, vyhrážky a vydierania," uviedol poslanec Európskeho parlamentu (EP) na svojom účte na Facebooku.
Šéf separatistického hnutia, ktoré sa snaží o odtrhnutie bohatých severotalianskych provincií od južnej časti krajiny, naznačil, že teraz je na rade Taliansko. "Ďakujem, Veľká Británia. Teraz je rad na nás," dodal vodca Ligy severu, ktorá je v Taliansku opozičnou stranou.
Švédsko (september 2018)
Protimigračná vlna vynáša nahor aj populistov s názvom Švédski demokrati. V nedávnej minulosti im niektoré prieskumy naznačovali, že sú najpopulárnejšou politickou stranou vo Švédsku. Slovákom sa môže zdať táto nordická krajina ako raj na zemi, ale aj tu sa začínajú hýbať tektonické politické platne. Za sedem rokov od svojho vzniku sa im podarilo dostať z nuly k približne 20 percentám podpory verejnosti.
Švédski demokrati, ktorí v ostatných parlamentných voľbách v septembri 2014 získali 13 percent hlasov, sú v zákonodarnom zbore v Štokholme izolovaní; ostané politické subjekty s nimi kvôli xenofóbnej orientácii odmietajú spoluprácu.
Fínsko (apríl 2019)
Nacionalistická a euroskeptická strana Praví Fíni pod vedením súčasného ministra zahraničných vecí Tima Soiniho vstúpila po prvý raz do vlády po tom, ako v aprílových parlamentných voľbách v roku 2015 skončila na druhom mieste. Jej kampaň sa niesla v duchu požiadaviek tvrdšieho prístupu Fínska voči záchranným balíčkom eurozóny a prisťahovalectvu.
Dánsko (jún 2019)
Dánsko by malo zastaviť imigráciu z moslimských krajín, aby tak eliminovalo hrozbu násilia, ktorú predstavujú extrémisti. Toto tvrdia populisti na vzostupe z Dánskej ľudovej strany. "Islam je agresívne náboženstvo. Každý musí vidieť, že mnohí, ktorí páchajú teror, nachádzajú inšpiráciu práve v islame. To je dôvod, prečo existuje súvislosť medzi počtom moslimov v určitej krajine a všeobecným bezpečnostným rizikom," povedal hovorca DPP pre otázky prisťahovalectva Martin Henriksen.
Jeho strana, ktorá podporuje menšinovú vládu, ale nezastáva v nej žiaden post, sa nebude usilovať o zavedenie zákona explicitne zakazujúceho moslimských imigrantov, avšak táto agenda bude primárnym cieľom DPP. "Naším zámerom je, aby sa zastavila moslimská imigrácia. Radi by sme ju dostali na nulovú úroveň," zdôraznil Henriksen.
