NEW YORK - Pre novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý nastúpi do úradu 20. januára, teraz nastal čas odložiť rétoriku a pustiť sa do práce so zostavením administratívy. Je však otázne, či si plne uvedomuje dôsledky niektorých svojich plánov, napríklad upustenia od existujúcich obchodných zmlúv ako NAFTA. Na stretnutí s novinármi v New Yorku to v stredu uviedol riaditeľ tamojšieho Baruch College Mitchel Wallerstein.
"Odísť z rokovaní o obchodných zmluvách ako TTIP je jedna vec, avšak ukončiť existujúcu dohodu s dôsledkami pre súčasný tok tovarov a služieb je niečo úplne iné," povedal Wallerstein. Ďalším Trumpovým plánom je vrátiť do USA priemyselnú výrobu. "To je však ako snažiť sa vyrobiť guľatú kocku. Ak zruší existujúce obchodné dohody, ako toto všetko bude fungovať v praxi?" spýtal sa Wallerstein.
V oblasti americko-ruských vzťahov je otázne, či si novozvolený prezident uvedomuje globálnu stratégiu, ktorú sleduje ruský prezident Vladimir Putin. "Je pripravený konať rázne, ak Rusko podnikne ďalšie kroky smerom k zvýšeniu svojej politickej a potenciálne aj vojenskej prítomnosti na Ukrajine a v Pobaltí?" pokračoval Wallerstein.
"Niektorí tvrdia, že v oblasti medzinárodných vzťahov Trump nehrá rovnakú ligu ako Putin. Toto môže spôsobovať isté obavy, predovšetkým vo svetle jeho deklarovaných sympatií voči Putinovi a vyhlásení o sformovaní istej formy spojenectva," nazdáva sa riaditeľ Baruch College.
S touto témou úzko súvisí aj problematika NATO a Trumpove vyhlásenia, že článok 5 o kolektívnej obrane by bral do úvahy len vtedy, ak si napadnutá krajina NATO dovtedy plnila svoje záväzky ohľadom obranného rozpočtu. "V Severoatlantickej zmluve nič také nie je," zdôraznil Wallerstein a dodal, že európske štáty si tak nemôžu byť isté vojenskou pomocou USA a Rusko sa zároveň môže cítiť povzbudené k expanzii. "Toto môže byť ten povestný klin, ktorý Putin hľadá, aby politicky rozdelil Európu," upozornil Wallerstein.
Je ľahké zahrávať sa s ohňom, keď USA stoja za vami
Prípadné oslabenie transatlantických vzťahov zo strany USA by postkomunistické krajiny strednej Európy značne znepokojilo. V rozhovore to dnes uviedla profesorka z Baruch College City University of New York špecializujúca sa na národnú bezpečnosť a diplomaciu Carla Robbinsová.
Podľa nej krajiny, ktoré sa v roku 1945 ocitli na nesprávnej strane, boli rady, keď železná opona padla a ony mohli následne vstúpiť do NATO a EÚ. "Prípadný rozpad týchto inštitúcií u nich vzbudzuje obavy. Avšak strata transatlantickej rovnováhy zo strany USA by ich pravdepodobne znepokojovala ešte viac," upozornila deň po amerických prezidentských voľbách Robbinsová.
Čo sa týka sympatií značnej časti verejnej mienky v týchto krajinách voči Rusku, Robbinsová poznamenala, že sa treba zamyslieť, či sa tieto krajiny cítia také slabé, že sa chcú vrátiť do ruskej sféry vplyvu.
"Verím, že to tak nie je. Je ľahké zahrávať sa s ohňom, keď viete, že Spojené štáty stoja stále za vami. Dúfam však, že naše vzájomné vzťahy budú mať tendenciu posilňovať sa. Pozrite sa, čo povedala dnes nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá je najsilnejšou štátničkou transatlantického partnerstva na európskej strane," zdôraznila newyorská profesorka s odkazom na Merkelovej ponuku pre novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa na ďalší rozvoj transatlantických vzťahov založený na spoločných hodnotách. "Dúfam tiež, že sa znovu prejaví prirodzená vodcovská tendencia Ameriky," dodala Robbinsová.
