WASHINGTON – V boji o kreslo prezidenta Spojených štátov vyhrá Donald Trump. Už v septembri to povedal uznávaný profesor histórie na Americkej univerzite Allan Lichtman, ktorý úspešne odhadol výsledky všetkých prezidentských volieb od roku 1984.
Zároveň však vtedy priznal, že tentoraz mu predpoveď nemusí vyjsť. "Nikdy predtým sme nevideli kandidáta ako Donald Trump. Môže rozbiť všetky vzorce, ktoré platili od roku 1860," povedal v septembri pre denník Washington Post.
V októbri pre noviny povedal, že podľa jeho systému predpovedania je víťazstvo Donalda Trumpa ešte pravdepodobnejšie. Stále však pripúšťal, že prvýkrát po desaťročiach mu predpoveď nemusí vyjsť.
"Tieto voľby majú potenciál rozlámať normálne hranice americkej politiky a vynulovať a prenastaviť všetko vrátane kľúčov do Bieleho domu. Kľúče sú založené na histórii a na mnohých zmenách v histórii, sú silné. Ale môže nastať čas, keď je zmena taká kataklizmatická, že zmení základy toho, ako robíme politiku. A tieto voľby majú potenciál – zatiaľ nevieme, ale je tam potenciál," povedal Lichtman.
Teraz je jasné, že tieto voľby a zmeny neboli dosť silné na nalomenie kľúčov profesora. Svoje úspechy v predpovedaní výsledkov volieb tak posilnil. Allan Lichtman pred viac ako 30 rokmi vytvoril systém 13 "kľúčov" do Bieleho domu, ktoré popísal v knihe Predpovedanie budúceho prezidenta: Kľúče do Bieleho domu.
Lichtman nepoužíva na predpovedanie výsledkov volieb tradičné ukazovatele ako predvolebné prieskumy verejnej mienky, demografia či vlastné politické názory. Vyvinul systém pravdivých a falošných tvrdení, ktorý nazval Kľúče do Bieleho domu. A podľa tohto systému mal v tohtoročných voľbách vyhrať republikánsky kandidát.
Kľúčmi je 13 tvrdení, na ktoré sa dá odpovedať pravda/nepravda. Sformulované boli na základe teórie, podľa ktorej sú voľby najmä hodnotením výkonu strany, ktorá má odchádzajúceho prezidenta. Sú to tieto tvrdenia:
1. Strana súčasného prezidenta má v Snemovni reprezentantov viac kresiel než v predchádzajúcom funkčnom období snemovne.
2. V rámci strany súčasného prezidenta nebol žiadny závažný boj o nomináciu.
3. Kandidát je súčasným prezidentom.
4. Neexistuje žiadna závažnejšia tretia strana či nezávislý kandidát.
5. Ekonomika nie je počas predvolebnej kampane v recesii.
6. Reálny ekonomický rast na obyvateľa sa počas súčasného funkčného obdobia prezidenta rovná priemernému rastu počas predchádzajúcich dvoch období alebo je vyšší.
7. Vláda úradujúceho prezidenta priniesla zásadné zmeny v národnej politike.
8. Za súčasnej vlády sa neodohrali dlhšie trvajúce sociálne nepokoje.
9. Súčasnú vládu nezasiahol žiadny veľký škandál.
10. Súčasná vláda nezažila závažné zlyhanie v zahraničných alebo vojenských záležitostiach.
11. Súčasná vláda dosiahla významný úspech v zahraničných alebo vojenských záležitostiach.
12. Kandidát strany súčasného prezidenta má charizmu alebo je národným hrdinom.
13. Kandidát druhej strany nie je charizmatický ani nie je národným hrdinom.
Odpoveď "áno" je v prospech kandidáta strany, z ktorej pochádza súčasný prezident, "nie" je v prospech konkurenta. Ak je šesť a viac tvrdení nepravdivých, čiže sú v neprospech končiaceho prezidenta a jeho strany, tak táto strana Biely dom znovu nezíska. Demokratická strana prezidenta Baracka Obamu bola mimo hry podľa šiestich kľúčov - 1, 3, 4, 7, 11 a 12.
Profesor vyvinul systém študovaním a analyzovaním prezidentských volieb v rokoch 1860 až 1980. Potom podľa vlastných slov úspešne predpovedal výsledky všetkých ôsmich volieb v rokoch 1984 až 2012. Teraz pridal voľby 2016.
Američania opäť spytujú svoj volebný systém
Väčšina Američanov, ktorí sa v utorok zúčastnili na voľbe nového prezidenta, odovzdala hlas Hillary Clintonovej. Víťazom a novým prezidentom sa ale stal Donald Trump. Ako je to možné? Stojí za tým špecifický americký systém voľby prezidenta. Systém, ktorý Donald Trump v minulosti kritizoval a teraz mu priniesol víťazstvo. "Zbor voliteľov je katastrofou pre demokraciu," napísal na Twitteri v roku 2012.
Spojené štáty americké volia prezidenta spôsobom, aký nemá obdobu nikde na svete. Vo väčšine krajín, ktoré majú prezidenta, ho volia buď priamo občania, alebo parlament. V krajinách ako Čína je zase vyberaný vládnucou stranou. Zakladatelia Spojených štátov však v 18. storočí vymysleli úplne iný spôsob.
Americký spôsob voľby prezidenta nie je úplne jednoduchý ani prehľadný, a preto Američania každé štyri roky sadajú k počítačom a do internetového vyhľadávača zadávajú slovné spojenie "voľba prezidenta USA". Google zažíva nápor aj v týchto dňoch. Ľudia sa snažia pochopiť, prečo sa stal prezidentom Trump, keď väčšina z nich chcela Clintonovú.
Zjednodušene povedané, zakladatelia USA sa nevedeli dohodnúť na tom, či majú prezidenta voliť priamo občania. "Keď písali ústavu, mali skutočné pochybnosti o tom, či je priama voľba bežnými občanmi ten najrozumnejší spôsob výberu prezidenta," vysvetlil dlhoročný novinár Ron Elving pre rozhlasovú stanicu NPR. Dodal, že tzv. otcovia USA pochybovali o schopnostiach bežného občana rozhodovať o prezidentovi.
Vznikla tak akási nepriama priama voľba prezidenta. Občania síce hlasujú za prezidenta, ale ich hlasy nejdú priamo danému kandidátovi a rozhodujú len o tom, koho podporia volitelia delegovaní jednotlivými štátmi. Volitelia sa zaväzujú hlasovať za toho, koho si vybrali občania daného štátu, a takmer vždy tak urobili.
"Našťastie sme sa väčšinu našej histórie nemuseli týmto systémom zaoberať, zbor voliteľov sa zdal len ako formalita," hovorí Elving. Zbor voliteľov je v každom štáte skupina ľudí oprávnených voliť a ochotných vykonávať túto funkciu. Väčšinou ide o členov strán. Ich počet je v každom štáte dvaja plus toľko, koľko má štát zástupcov v Snemovni reprezentantov, dolnej komore Kongresu. Ich počet je určený počtom obyvateľov štátu.
Počet voliteľov teda nezodpovedá priamo počtu obyvateľov štátu, ale každému štátu pridáva ešte ďalších dvoch. To trochu zvýhodňuje menej obývané štáty a taký bol aj zámer tvorcov tohto systému. Štáty nemali mať podľa nich pri výbere prezidenta slabé slovo len preto, že majú málo obyvateľov.
Povedzme, že v štáte Y väčšina ľudí podporí vo voľbách kandidáta Johna. Povedzme, že tento štát má podľa spomínaného kľúča desiatich voliteľov. Títo desiati volitelia neskôr odovzdajú svoje hlasy tomu kandidátovi na prezidenta, za ktorého hlasovala väčšina obyvateľov štátu, teda Johnovi. John získa za tento štát 10 hlasov.
Takto to funguje v takmer každom štáte USA, len dva majú mierne odlišné pravidlá. Celkový počet voliteľov je za všetky štáty plus hlavné mesto 538. Kandidát na prezidenta, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu týchto hlasov (270) sa stáva prezidentom. Uvedený systém spôsobuje, že kandidáti na prezidenta sa v predvolebnej kampani sústreďujú na štáty s vysokým počtom voliteľov. Občania štátov s malým počtom voliteľov sa cítia ignorovaní.
Je tu aj iný háčik. Hoci sa tento volebný systém snaží vyrovnať rozdielnu silu hlasov jednotlivých štátov, zoslabuje silu hlasov samotných občanov. Matematika pretavenia hlasovania občanov do počtu hlasov voliteľov môže spôsobiť, že väčšinu hlasov voliteľov za celú krajinu nezíska ten kandidát, ktorý získal väčšinu hlasov občanov za celú krajinu. To sa stalo v týchto voľbách a v štyroch ďalších, naposledy v roku 2000, keď väčšina voličov hlasovala za Ala Gora, ale väčšinu hlasov voliteľov získal George W. Bush.
Keď k takej situácii dôjde, ozývajú sa kritici. Hovoria, že systém nie je demokratický a volajú po jeho zmene. Tá nie je jednoduchá. Vyžaduje si zmenu ústavy, dvojtretinový súhlas oboch komôr Kongresu a súhlas štátov. Naposledy sa taký pokus zastavil v 60. rokoch minulého storočia v Senáte.
