BERLÍN - V novembri sa po niekoľkomesačnej prestávke opäť zíde Rada NATO-Rusko. Konkrétny dátum ani agenda najdôležitejšieho fóra pre dialóg o vojenských otázkach medzi Západom a Moskvou však zatiaľ neboli stanovené, informoval dnes na svojej stránke nemecký denník Die Welt odvolávajúci sa diplomatické zdroje z prostredia Severoatlantickej aliancie.
"Napriek všetkým politickým problémom existuje dostatok tém, ktoré sú spoločným záujmom NATO a Ruska," povedal nemenovaný diplomat denníku Die Welt. Ako príklad spomenul väčšiu transparentnosť pri cvičeniach a väčšiu bezpečnosť vo vzdušnom priestore.
V stredu a vo štvrtok tento týždeň sa zídu v Bruseli ministri obrany NATO. Na stretnutí bude oznámené aj to, ktoré krajiny okrem Nemecka, USA, Veľkej Británie a Kanady vyšlú svojich vojakov do štyroch približne 1000-členných práporov, ktoré budú pôsobiť v troch pobaltských štátoch a v Poľsku.
Rada NATO-Rusko bola založená v roku 2002 s cieľom vybudovať a zlepšiť dôveru medzi bývalými aktérmi studenej vojny. Od júna 2014 bol dialóg kvôli udalostiam na Ukrajine na dva roky prerušený. Tento rok sa Rada NATO-Rusko stretla dvakrát, v apríli a v júli, ale nedospela ku konkrétnym výsledkom.
Západ obviňuje Moskvu, že protiprávne anektovala ukrajinský polostrov Krym a podporuje proruských separatistov na východnej Ukrajine. Rusko naopak kritizuje NATO za plánované zvýšenie počtu vojakov a techniky v blízkosti svojich hraníc.
USA dočasne umiestnia v Nórsku 330 vojakov
Nórska vláda súhlasila v pondelok s dočasným rozmiestnením 330 príslušníkov americkej námornej pechoty vo svojej krajine v roku 2017. Cudzí vojaci sa tak vrátia na územie Nórska prvýkrát od druhej svetovej vojny, informovala televízia NRK.
Americkí vojaci budú umiestnení na vojenskej základni Vaernes v strednom Nórsku od januára, uviedlo vo vyhlásení nórske ministerstvo obrany s tým, že o prípadnom predĺžení ich pobytu sa rozhodne v priebehu budúceho roka.
Nórsko je zakladajúci člen Severoatlantickej aliancie (NATO) a blízky politický spojenec USA. Jednotky NATO sa už dlho zúčastňujú na cvičeniach v tejto severskej krajine, ale nikdy neboli rozmiestnené na nórskom území."Spojené štáty sú naším najdôležitejším spojencom a máme takmer bilaterálny vzťah, ktorý by sme chceli rozvinúť," citovala agentúra Reuters ministerku obrany Ine Marie Eriksenovú Söreideovú.
Obrana Nórska je závislá od podpory spojencov a pre bezpečnosť krajiny je rozhodujúce, aby "naši spojenci získali spoločne s nórskou armádou poznatky potrebné pre pôsobenie v Nórsku", uviedla ďalej Söreideová, ktorá v minulosti vyjadrila znepokojenie z vojenských aktivít Ruska od anexie Krymu v roku 2014. Po vstupe do NATO v roku 1949 Nórsko v snahe upokojiť Rusko, s ktorým má spoločnú hranicu v Arktíde, prisľúbilo, že na jeho území nebudú pôsobiť cudzí vojaci, ak nebude samo napadnuté. Táto záruka sa však netýka cvičení partnerských krajín NATO.
Spomínaný krok vlády sa nepáči časti opozície. "Nevyslali sme dobrý signál. Čelíme studenej politickej klíme, ktorá si od Nórska vyžaduje predvídateľnosť," povedal NRK Audun Lysbakken, predseda malej opozičnej Socialistickej ľavicovej strany (SV). Nórsko by podľa neho malo skôr posilniť svoju obranyschopnosť a "nesnažiť sa o nejakú formu stálej prítomnosti amerických vojakov".
