BRUSEL - Potreba budovania mostov a dialógu bola hlavnou témou vystúpenia predsedu Európskej komisie (EK) Jeana-Clauda Junckera na 20. ročníku Medzinárodného ekonomického fóra v Petrohrade, na ktoré šéfa exekutívy EÚ pozval ruský prezident Vladimír Putin.
"Sú ľudia, ktorí sú radi, že som tu, a sú ľudia, ktorým sa nepáči, že som tu. Mne sa páči predstava, že som tu," povedal na úvod svojho vystúpenia Juncker.
Jeho účasť na ekonomickom fóre v Petrohrade, ktoré médiá nazývajú aj "Putinov Davos", sa stretla s kritikou viacerých európskych štátnikov. Už aj preto, že koncom júna diplomati EÚ budú prehodnocovať režim sankcií voči Rusku a je viac ako pravdepodobné, že ich platnosť predĺžia najmenej o pol roka. Juncker pripomenul, že petrohradské fórum sa počas posledných dvoch desaťročí stalo styčným bodom pre podnikanie a politiku. Zároveň dodal, že v nasledujúcich týždňoch Európsku úniu a jej členské štáty čakajú významné rokovania, počas ktorých sa bude hovoriť aj vzťahoch EÚ s Ruskom.
"Som toho názoru, že musíme hovoriť aj s Ruskom - s jeho vedením a s jeho ľuďmi. Pre niektorých to môže byť radikálna myšlienka, podľa mňa je to zdravý rozum," skonštatoval Juncker. Pripomenul, že od začiatku svojho politického pôsobenia bol vždy zástancom "stavania mostov a dialógu".
Podľa jeho slov program tohtoročného fóra v Petrohrade, zameraného na migráciu, klimatické zmeny, nerovnosti a počítačovú kriminalitu, rozpráva príbeh ľudstva, lebo ide o veľké výzvy 21. storočia, ktoré si vyžadujú spoluprácu medzi všetkými národmi "ašpirujúcimi na mier, prosperitu a sociálnu spravodlivosť".
Dodal, že tieto problémy nemôže nikto vyriešiť sám, lebo svet v roku 2016 znamená aj to, že naše ekonomiky a naše spoločnosti sú prepojenejšie než kedykoľvek predtým a EÚ a Rusko nie sú výnimkou. Juncker v tejto súvislosti pripomenul, že milióny ľudí z EÚ a Ruska medzi sebou komunikujú a obchodujú každý deň, občania Ruskej federácie dostávajú viac schengenských víz než ktokoľvek iný na svete (viac ako tri milióny v roku 2015) a štatistiky tvrdia, že vlani si EÚ a Rusko medzi sebou vymenili tovar a služby v hodnote 210 miliárd eur.
"Je to ale oveľa viac než len otázka obchodu. Dnes, aj napriek našim rozdielom, EÚ spolupracuje s Ruskom na riešení celej série globálnych problémov a regionálnych konfliktov, od boja proti terorizmu cez jadrový program v Iráne až po konflikt v Sýrii," poznamenal Juncker. Opäť v tejto súvislosti dodal, že EÚ s Rusko sú na sebe vzájomne závislé.
"We need to have a frank conversation about where we stand today": @JunckerEU on EU-Russia at #SPIEF2016 https://t.co/FJl0bcM4Pp
— European Commission (@EU_Commission) 16. června 2016
Šéf eurokomisie neobišiel ani citlivú otázku diania na Ukrajine. Pripomenul, že nelegálne zabranie Krymu a Sevastopola, ako aj konflikt na východe Ukrajiny vystavil vzájomné vzťahy EÚ a Ruska ťažkým skúškam, keď konanie Ruska otriaslo samotnými princípmi európskeho bezpečnostného poriadku. Dodal, že z hľadiska EÚ rovnosť medzi suverénnymi národmi, nepoužitie sily a otázky územnej celistvosti nemôžu byť ignorované. Podľa jeho slov je pozícia krajín EÚ jednotná z hľadiska plnenia minských dohôd, kde má aj Rusko svoje jasné záväzky.
"Ale ešte predtým, než došlo k týmto dramatickým udalostiam, naše vzťahy boli napäté. Vysvetľovacie úsilie EÚ nebolo vždy vítané a prijímané," uviedol ma adresu Ruska. Vzápätí dodal, že ak sú dnes vzťahy medzi EÚ a Ruskom naštrbené a poznačené nedôverou, tento stav nie je "neopraviteľný".
"Musíme to napraviť, a ja verím, že môžeme. Vždy som veril v silu dialógu. Keď sú naše vzťahy napäté, musíme viesť dialóg. Dokonca aj keď sú tu platné ekonomické sankcie, musíme udržiavať otvorené dvere. A to, že som tu dnes s vami, je preto, že chcem postaviť most," zdôraznil Juncker v Petrohrade.
V tejto súvislosti dodal, že pozná Putina už dlhé roky, často spolu hovoria a chce, aby aj naďalej hovorili veľmi otvorene, dnes aj v budúcnosti. "Nebude to prvýkrát a zrejme ani nie poslednýkrát. Budeme hovoriť tak dlho, ako to bude potrebné," odkázal Juncker.
Diplomati EÚ sú pripravení o pol roka predĺžiť ekonomické sankcie voči Rusku
Diplomati 28 členských krajín Európskej únie by mali na budúci týždeň rozhodnúť o predĺžení hospodárskych sankcií voči Rusku, ktoré sú trestom pre Moskvu za jej účasť na kríze na východe Ukrajiny. Uviedli to dnes nemenované diplomatické zdroje v Bruseli. O predĺžení sankcií, ktoré boli zavedené v lete 2014, o ďalších šesť mesiacov budú najskôr rozhodovať v utorok (21.6.) veľvyslanci členských krajín pri EÚ (COREPER) a následne, v piatok 24. júna, aj ministri zahraničných vecí na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné záležitosti v Luxemburgu.
Nemenovaní diplomati považujú predĺženie sankcií už na budúci týždeň za pravdepodobný scenár, pretože je snaha uzavrieť túto záležitosť ešte pred summitom EÚ, ktorý sa uskutoční 28. a 29. júna v Bruseli. Očakáva sa, že vrcholovej schôdzke premiérov a prezidentov bude dominovať výsledok referenda v Británii o členstve tejto krajiny v EÚ. Predĺženie ekonomických sankcií voči Rusku o ďalších šesť mesiacov nečelí žiadnej mimoriadnej opozícii medzi členskými štátmi únie, naznačili diplomati, aj keď niektoré krajiny ako Taliansko, Maďarsko, Grécko alebo Cyprus už vyjadrili určitú nevôľu voči režimu reštriktívnych opatrení a Nemecko súhlasí s postupným rušením niektorých sankcií.
EÚ podmieňuje čiastočné alebo celkové zrušenie sankcií pokrokom pri realizácii minských dohôd zameraných na vyriešenie konfliktu na východe Ukrajiny. Okrem prímeria, ktoré je všeobecne dodržiavané, doteraz neboli splnené politické ustanovenia dohôd z Minska, napríklad príprava volieb v regiónoch pod kontrolou proruských separatistov. V tomto duchu sa dnes vyjadril aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, keď počas svojho vystúpenia na medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade zdôraznil, že plné vykonávanie minských dohôd je jediným spôsobom, ako začať dialóg s Ruskom o zrušení ekonomických sankcií.
Predstavitelia EÚ by rovnako mali predĺžiť aj ďalšie sankcie, ktoré Brusel zaviedol po ruskej anexii polostrova Krym v marci 2014, a to o jeden rok. Ide o opatrenia, ktoré Európanom zakazujú investičnú činnosť na Kryme a dovoz produktov z tohto polostrova.
