BRATISLAVA - Rakúsko a spolu s ním aj celá Európa je na nohách. S napätím sa očakávalo ako dopadnú prezidentské voľby u našich západných susedov. Teraz už je jasné, že náš južný sused tesne unikol izolácii a smerovaniu krajiny k extrémnym silám. Po zarátaní korešpondenčných hlasov sa totiž novým prezidentom stal Alexander Van der Bellen zo strany Zelených. Porazil Norberta Hofera kandidujúceho za pravicovo populistickú Slobodnú stranu Rakúska.
Novým rakúskym prezidentom bude niekdajší líder Zelených Alexander Van der Bellen. Rozhodlo sa o tom v nedeľňajšom druhom kole volieb hlavy štátu. Vyplýva to z predbežných konečných výsledkov, ktoré dnes oznámil rakúsky minister vnútra Wolfgang Sobotka. Informovala o tom verejnoprávna televízia ORF.
O víťazovi nedeľného druhého a záverečného kola prezidentských volieb v Rakúsku rozhodlo sčítanie korešpondenčných hlasov. Teda hlasy poštou. Zatiaľ po sčítaní lístkov odovzdaných v nedeľu vo volebných miestnostiach vedie Norbert Hofer (45) z pravicovo populistickej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ).
Aj keď 45-ročnému odporcovi imigrácie Hoferovi úrad prezidenta tesne unikol, patrí výsledok kandidáta Slobodných medzi doteraz najväčšie úspechy tejto pravicovo populistickej strany. Oficiálne vyhlásenie výsledkov sa očakáva v krátkom čase, pretože pri sčítaní hlasov v nemenovanej obci došlo k poruche a nutnosti zopakovať ho, vyplýva zo spravodajstva verejnoprávnej televízie ORF.
Víťazstvo Bellena je historickým medzníkom
Víťazstvo Van der Bellena znamená pre Rakúsko historický medzník, pretože sedem rakúskych prezidentov reprezentovalo buď priamo alebo kandidovalo s podporou dvoch tamojších najsilnejších politických subjektov - Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ) a Rakúskej ľudovej strany (ÖVP). Piati z nich boli kandidátmi prvej z nich, ostávajúci dvaja boli kandidátmi druhej.
Celkove strávili sociálni demokrati v Hofburgu - sídle rakúskeho spolkového prezidenta - od prvej voľby hlavy štátu v roku 1951 viac ako 47 rokov (17.184 rokov), kým ľudovci 18 rokov (6575), pripomenula tlačová agentúra APA. Nástupca súčasného spolkového prezidenta Heinza Fischera, ktorý po dvoch šesťročných funkčných obdobiach už znova nemohol kandidovať, sa ujme úradu 8. júla.
Hofer sa poďakoval na sociálnej sieti
"Bol by som rád pre Vás dozeral na našu nádhernú krajinu. Zostanem Vám verný a poskytnem svoj príspevok pre pozitívnu budúcnosť Rakúska," vyznal sa zrejme neúspešný prezidentský kandidát a vyzval svojich priaznivcov, aby neboli "skľúčení".
Odstupujúci prezident zagratuloval svojmu nástupcovi
Rakúsky spolkový prezident Heinz Fischer len krátko po oficiálnom vyhlásení konečných výsledkov volieb hlavy štátu zagratuloval svojmu nástupcovi vo funkcii Alexandrovi Van der Bellenovi k úspechu a súčasne ho na utorok pozval na rozhovor. Už na stredu pozval odstupujúci rakúsky prezident na rozhovor aj neúspešného prezidentského kandidáta Norberta Hofera. Vyplýva to z informácií verejnoprávnej televízie ORF a tlačovej agentúry APA.
"Bolo to veľmi tesné," pripustil Fischer, ktorý sa po dvoch volebných obdobiach vo funkcii už nemohol uchádzať o priazeň voličov. S ohľadom na túto skutočnosť vyslovil uznanie aj Norbertovi Hoferovi a súčasne mu vyjadril rešpekt za to, že v dlhom a napínavom súboji s angažovanosťou a vervou prezentoval a obhajoval svoje postoje.
Heinz Fischer vyjadril presvedčenie, že nový prezident zvládne veľké výzvy, ktoré sú pred ním. Za najdôležitejšiu Van der Bellenovu úlohu označil "zasypať priekopy", respektíve, ako to sám preformuloval, zlikvidovať zásadné odlišnosti v názoroch a podniknúť kroky, aby sa spolkový prezident stal hlavou štátu pre všetkých rakúskych občanov. Osobne absolútne verí, že jeho nástupca nájde správne slová a urobí aj adekvátne kroky týmto smerom.
"Uvážlivý profesor" sa stane prezidentom
Rodák z Viedne, odborník na financie, bol v období 70.-90. rokov profesorom ekonómie na univerzitách vo Viedni a Innsbrucku. V období rokov 1997-2008 bol lídrom rakúskych Zelených a v rokoch 1999-2008 aj šéfom ich parlamentného klubu, v ktorom pôsobil už od roku 1994. V rokoch 2012-2015 bol členom viedenského obecného zastupiteľstva a krajinského parlamentu.
Novozvolený prezident alpskej republiky má z otcovskej strany šľachtických predkov, ktorí sa ešte okolo roku 1700 presťahovali z vtedajšieho Holandska do cárskeho Ruska. Odtiaľ časť rodiny preukázateľne ušla pred letom roku 1919, teda po VOSR, a to do vtedy nezávislého Estónska. Van der Bellenov starý otec predtým pôsobil ešte ako šéf lokálnej občianskej vlády v Pskove. Keď niekdajší ZSSR anektoval Estónsko, otec budúceho rakúskeho prezidenta, Rus, ktorý sa oženil s Estónkou, sa presídlil v súlade s nemecko-sovietskou dohodou do Nemecka. Rodina si už vtedy zmenila časť priezviska zo šľachtického von na Van. Prezidentovi rodičia sa z utečeneckého tábora vo Wernecku pri Schweinfurte presťahovali do Rakúska, pripojeného k Tretej ríši, aby sa im tu v roku 1944 narodil syn Alexander. Neskôr rodina ušla pred Červenou armádou do údolia Kaunertal v Tirolsku, kde napokon novozvolený prezident vyrastal a kde sa v týchto voľbách tešil veľkej podpore.
Počas štúdia v Innsbrucku, kde maturoval v roku 1962 a počas ktorého mal estónske občianstvo, mu v roku 1958 udelili rakúske občianstvo. Van der Bellen neabsolvoval vojenskú prezenčnú službu, a to napriek dobrovoľnej účasti na odvodoch. Absolvoval však univerzitné štúdium ekonómie, ktoré ukončil v roku 1966 ako diplomovaný ekonóm a o štyri roky neskôr získal aj doktorát.
Po pôsobení v rôznych firmách sa v roku 1976 stal profesorom na innsbruckej univerzite, kde zostal štyri roky. Paralelne však pôsobil aj na Spolkovej akadémii verejnej správy vo Viedni a na univerzite v hlavnom meste (1980-1999), kde bol aj prodekanom a dekanom Fakulty sociálnych a ekonomických vied. Vo februári 2009 odišiel do dôchodku.
Manželkou Alexandra Van der Bellena je od decembra 2015 jeho dlhoročná priateľka a úradujúca šéfka klubu Zelených Doris Schmidauerová. Jeho predchádzajúce manželstvo s Brigitte Van der Bellenovou, z ktorého má dvoch synov, vydržalo viac ako päť desaťročí a skončilo sa rozchodom po vzájomnej dohode. V roku 2004 udelili Alexandrovi Van der Bellenovi vysoké rakúske štátne vyznamenanie - Veľký zlatý rad s hviezdou za zásluhy o republiku.
Populistická vlna zmieta Európu
Nový prezident Alexander van der Bellen je bývalý šéf strany Zelených. Hofer prekvapil nielen jeho, ale aj kandidátov centristických strán, ktorí sa nedostali ani len do druhého kola. Za jeho úspechom stojí únava z koalície sociálnych demokratov a konzervatívcov, ale aj dôsledky utečeneckej krízy.
Vzostup Hofera sa radí do populistickej vlny, v ktorej sa zmieta Európa a aj Spojené štáty americké. Za veľkou mlákou je symbolom realitný magnát a veľkohubý populista Donald Trump. Na Slovensku Boris Kollár a Marian Kotleba.
Hlasovanie o novej hlave rakúskeho štátu sa včera skončilo patovou situáciou, keď kandidát Zelených Alexander Van der Bellen a jeho krajne pravicový rival Norbert Hofer získali podľa odhadov zhruba po 50 percent hlasov, pričom Van der Bellen vedie o menej než 3000 odovzdaných volebných lístkov.
Kto ho volil?
Podľa prieskumov volilo Van der Bellena až 81 univerzitne vzdelaných voličov. Hofera iba 19 percent. Menej vzdelaní pracovníci volili Hofera oproti der Bellenovi až 86 ku 14 percentám. K pravicovému kandidátovi viac inklinujú muži ako ženy, a to zhruba o 10 percent. Mestské časti volia Van der Bellena, vidiecky elektorát sa prikláňa na stranu Hofera.
Majority of men and majority of Austrians with lower education (‘ohne Matura’) voted for far-right candidate Hofer. pic.twitter.com/gIhxJJIvei
— Max Roser (@MaxCRoser) May 22, 2016
Prvý krajne pravicový prezident po vojne
Portál Politico hovorí o najrozdelenejších voľbách za posledných 30 rokov. Keby sa Hoferovi podarilo vyhrať, stal by sa prvou krajne pravicovou hlavou štátu v povojnovej Európe. V prípade jeho víťazstva by dopady na rakúsku politickú scnénu boli veľké. Podľa vlastných slov by Hofer neváhal rozpustiť parlament a vyhlásiť nové parlamentné voľby.
Zelené oblasti volili Van der Bellena, modré Norberta Hofera
The full picture. In general: cities and surroundings = Van der Bellen, small towns and countryside = Hofer pic.twitter.com/RRm4IxHvv0
— Jeremy Cliffe (@JeremyCliffe) May 22, 2016
Ani Brusel ani Berlín
Hofer sa preslávil vetou "Nebudeme sa riadiť rozkazmi Bruselu ani Berlína." Znepokojivé hlasy ohľadom prípadného víťazstva Hofera už zazneli z úst predsedu Komisie Jeana Claude-Junckera, predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulzca.
Rozhodnú hlasy poštou
Hofer, ktorý sa vymedzil voči migrantom aj Európskej únii, v nedeľu podporilo 51,9 percenta voličov, Van der Bellena 48,1 percenta. Obaja kandidáti sa ale zhodujú v tom, že tento predbežný výsledok víťazstvo nezaručuje, lebo rozhodnú až korešpondenčné hlasovacie lístky, ktorých bolo vydaných rekordných takmer 900 tisíc.
Volebná časť vzrástla
Volebná účasť v nedeľňajšom druhom kole predstavovala 60,7 percenta a po započítaní odovzdaných korešpondenčných hlasov bude okolo 72 percent. Pre porovnanie, pred mesiacom v prvom kole hlasovalo 68,5 percenta voličov. Oproti prezidentským voľbám v roku 2010 volebná účasť výrazne vzrástla, vtedy sa hlasovania zúčastnilo 53,6 percenta oprávnených voličov.
O finálnom výsledku preto rozhodne až sčítanie hlasov odovzdaných poštou. Rozhodne sa tak, či na nasledujúcich šesť rokov do úradu najvyššieho predstaviteľa krajiny zasadne Van der Bellen ako proeurópsky ekonóm, alebo euroskeptik Hofer, ktorý zastáva protiimigračné postoje. Obaja kandidáti, čeliac patovej situácii, zdôrazňujú potrebu premostenia politických rozdielov medzi Rakúšanmi.
"Ten, kto vyhrá, bude mať povinnosť zjednotiť (obyvateľstvo)," vyhlásil v nedeľu večer Hofer. "Dobrou rakúskou tradíciou je, že po voľbách si ľudia zvyčajne sadnú a pokúsia sa spolupracovať tak, ako je to len možné," zakontroval mu Van der Bellen. Konečné výsledky prezidentských volieb oznámi ministerstvo vnútra medzi 17.00 a 19.00 hodinou.
