BRATISLAVA/SYDNEY - Nová správa o odolnosti človeka voči liekom, zverejnená po dvojročnom výskume bývalým ekonómom Goldman Sachs Jimom O'Neillom, tvrdí, že superbaktéria sa rýchlo stáva jednou z najväčších zdravotných hrozieb pre ľudstvo. Do 2050 by mohla mať na svedomí až 10 miliónov ľudí ročne. Každú sekundu by zomrela jedna osoba, nehovoriac o nebezpečenstve jej zneužitia teroristami.
UPOZORNENIE! Nečítať pri jedle: V burgeroch našli hnus, aký nemá obdoby, šok aj pre vegetariánov
Bežné kmene baktérií, ktoré spôsobujú črevné, močové či krvné infekcie, sa stávajú rezistentnými voči súčasným antibiotikám. Ak nebudú vytvorené nové lieky, niektoré infekcie budú nevyliečiteľné. "Rutinné operácie a drobné infekcie sa stanú znovu život ohrozujúcimi a víťazstvo proti infekčným chorobám dosiahnuté za posledných 50 rokov bude ohrozené," píše sa v správe.
Superbaktérie by zároveň mohli stáť vlády až 138 biliónov dolárov ročne. "Pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, rovnako ako pre samoplatcov, by sa výrazne zvýšili výdavky a ceny za nemocničné pobyty," uvádza sa ďalej v správe.
Zo všetkých kontinentov sú najviac ohrozené Ázia a Afrika. Do roku 2050 by kvôli superbaktériám mohlo každoročne v Ázii zomrieť 4,7 milióna obyvateľov, 4,1 milióna v Afrike, 392.000 v Južnej Amerike, v Európe 390.000, 317.000 v Severnej Amerike a 22.000 v Oceánii. Dostali sme sa do kritického bodu, kedy je nutné okamžite konať.
Čo je príčinou?
K rastu superbaktérii prispelo nadužívanie antibiotík. Až v 50 % prípadov boli nesprávne predpísané, prípadne konzumované aj vtedy, kedy ich naše telo nepotrebovalo. Antibiotiká síce ničia baktérie, ktoré vyvolávajú ochorenie, ale taktiež zabíjajú aj dobré baktérie, ktoré nás chránia. Zlé baktérie sa však stávajú odolnými voči antibiotikám, a teda sú silnejšie. Ľahšie sa šíria z človeka na človeka bez ohľadu na vek, pohlavie či národnosť.
Čo môžeme robiť?
Podľa správy superbaktérie momentálne majú na svedomí 700-tisíc úmrtí ročne. V úsilí o zamedzenie nepriaznivého trendu musíme zlepšiť hygienu a prevenciu šírenia infekcií. Je nutné menej používať lieky, vrátane antibiotík, aby sa obmedzila lieková rezistencia. Konať však musia všetky krajiny. Tie rozvojové by sa mali zamerať na základné veci, ako zlepšenie prístupu k čistej vode, ostatné by mali klásť dôraz na systémy zdravotnej starostlivosti a obmedzenie šírenia superbaktérií v nemocniciach. Aj keď to znie možno príliš jednoducho, ale kľúčovým je správne umývanie rúk.
V správe sa uvádza, že musíme opatrnejšie zaobchádzať aj s antibiotikami pumpovanými do jedla. Hoci existujú okolnosti, ktoré si vyžadujú antibiotiká v poľnohospodárstve a vodnom hospodárstve na udržanie dobrých životných podmienok zvierat a bezpečnosť potravín, v globále však bývajú zneužívané nie na liečbu chorých zvierat, ale skôr na prevenciu infekcií či jednoducho na podporu rastu. V samotných Spojených štátoch amerických viac ako 70 percent antibiotík, ktoré sú dôležité pre človeka, sa predáva pre zvieratá.
Musíme preto obmedziť tie druhy antibiotík, ktoré podporujú rast superbaktérií a zároveň by krajiny mali investovať do podpory rozvoja alternatív, ako sú vakcíny. "Očkovanie môže zabrániť infekciám a tým dôjde k zníženiu dopytu po liečebných procedúrach, zníženiu používania antimikrobiálnych látok a tým sa spomalí vznik rezistencie voči liekom," píše sa v správe.
Radšej platiť teraz ako potom
Správa navrhuje, aby krajiny investovali asi 5 miliárd dolárov ročne priamo na boj so superbaktériami. "Neexistuje žiadne ospravedlnenie pre nečinnosť vzhľadom na to, čo vieme o vplyve rastúcej rezistencie voči liekom. Skutočnosťou je, že vlády budú skôr či neskôr znášať náklady na antimikrobiálnu rezistenciu," odznelo v správe, ktorá dodáva, že treba konať hneď a platiť menej, ako zostať nepripravení a míňať neskôr oveľa viac peňazí daňových poplatníkov.
