BRATISLAVA - Očkovanie detí odmietajú na Slovensku stovky rodičov. Vedci z Ústavu experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied zmapovali, čo všetko ovplyvňuje rodičov pri rozhodovaní o tejto otázke. Sledovali viacero cieľových skupín od študentiek budúcich matiek, rodičov a verejné diskusné portály až po individuálne skupinové rozhovory s ľuďmi, ktorí očkovanie odmietajú.
"Pýtali sme sa na skúsenosti s očkovaním, zdroje informácií a postup rozhodovania pri očkovaní ich detí. Skúmali sme zrozumiteľnosť a presvedčivosť najčastejších spôsobov prezentácie proočkovacích posolstiev, ktorými zdravotnícke autority snažia presvedčiť verejnosť o prínosoch očkovania. Identifikovali sme témy a argumenty zástancov a odporcov očkovania," uviedla Mária Hatoková z vedeckého tímu.
Na Slovensku je podľa zákona povinné očkovanie pre niektoré choroby u detí do šesť rokov. Výskum sa podľa Hatokovej nesnaží argumentovať v prospech očkovania ani proti nemu, ale zmapovať, ako túto tému vnímajú respondenti. Vedci sa zameriavali aj na to, ako sa na ich názoroch prejavujú sociálne vplyvy.
"Rodičia unavení zložitým zvažovaním pre a proti v snahe urobiť zodpovedné a obhájiteľné rozhodnutie siahajú po rozhodovacích skratkách – heuristikách. Spoliehanie sa na sociálne informácie je jedna z nich," hovorí Hatoková. Rodičia sa majú častokrát odvolávať na názory blízkych alebo významných osôb zo svojho okolia a príbehy o očkovaní, zmeny sú aj vo vnímaní lekárskej autority.
"V súčasnosti vidíme zmeny vo vnímaní lekárskej autority. Rodičia očakávajú zdieľané, čiže spoločné rozhodovanie o zdravotných záležitostiach svojich detí, chcú partnerstvo namiesto autoritárskeho prístupu lekára," priblížila Hatoková. Rodičia si majú uvedomovať potrebu udržania kolektívnej imunity, majú však obavy o zdravie najmä svojich detí.
V téme strachu z očkovania je dôležité rozlišovať, či sa rodičia viac obávajú následkov chorôb, proti ktorým sa očkuje, alebo vedľajších účinkov vakcín, poukázala Hatoková. Tento strach je podľa vedcov prirodzený a je súčasťou rodičovstva, a očakávaný pocit viny, ak by bolo dieťa tak či onak poškodené, významne prispieva k voľbe stratégie, ako rodičia zdravie dieťaťa chránia. Informácie poskytla Andrea Nozdrovická z referátu pre komunikáciu a médiá SAV.
