BRUSEL - Európska komisia (EK) je presvedčená, že vláda zákona je v Poľsku ohrozená, a plánuje na budúci týždeň konať, ak Varšava svojimi krokmi nerozptýli jej obavy. Informovala o tom dnes tlačová agentúra AP.
Komisia vedie s Varšavou neformálne rozhovory už od vlaňajšieho novembra práve pre obavy, že vláda v Poľsku nerešpektuje rozhodnutia tamojšieho ústavného súdu a ani spôsob, akým majú byť do tohto orgánu vymenovaní sudcovia.Komisia ako výkonný orgán Európskej únie dnes oznámila, že ak "budú (poľskému ústavnému) súdu brániť dôkladne zabezpečovať ústavnosť zákonov, nemôže sa uskutočňovať účinná kontrola toho, či sú legislatívne akty v súlade so základnými právami".
Varšava do pondelka 16. mája na výzvy EK nereagovala. Ak však naďalej nebude uspokojivo reagovať, komisia môže začať konať na základe "rámca na riešenie systémových ohrození právneho štátu", ktorý je zameraný na ochranu hodnôt EÚ. Situácia môže vyústiť až do toho, že Poľsko stratí hlasovacie práva v EÚ.
Počet migrantov stúpa, plány meškajú
Plány Európskej únie na prerozdelenie utečencov z Grécka a Talianska medzi ďalšie členské krajiny výrazne meškajú, zatiaľ čo počty migrantov prichádzajúcich do Talianska stúpajú, informovala tlačová agentúra AP. Citovala dnešnú správu Európskej komisie (EK), ktorá hodnotí stav plánovaného prerozdelenia a presídlenia utečencov k 13. máju 2016. Konštatuje sa v nej, že z oboch spomínaných krajín bolo do polovice mája presídlených iba 1500 utečencov, zatiaľ čo podľa plánu ich malo byť až 20.000.
Celkový postup hodnotí ako neuspokojivý, a to i napriek zintenzívneným prípravám. Od predchádzajúceho hodnotenia situácie v polovici apríla došlo k iba niekoľkým ďalším presídleniam. Pokrok bol dosiahnutý iba v rámci uplatňovania dohody EÚ s Tureckom, ale treba ho zrýchliť, aby sa zabránilo návratu migrantov na nezákonné trasy.
Eurokomisár pre migráciu Dimitris Avramopulos zdôraznil, že "nemôžeme byť spokojní s dosiahnutými výsledkami". "Treba urobiť viac a treba to urobiť rýchlo. Je potrebné rýchlo reagovať na urgentnú humanitárnu situáciu v Grécku a zabrániť akémukoľvek zhoršeniu situácie v Taliansku," povedal.
EK si vo svojej prvej správe o prerozdelení a presídlení utečencov v rámci EÚ zo 16. marca stanovila cieľ presídliť do polovice mája najmenej 20.000 migrantov. Tento cieľ sa jej nepodarilo splniť. Iba 335 ľudí bolo presídlených za ostatné hodnotené obdobie. Záujem prijať utečencov prejavilo iba zopár členských krajín EÚ. EK odhaduje, že na gréckej pevnine sa v súčasnosti nachádza asi 46.000 migrantov. Krajiny EÚ sa vlani v septembri dohodli na prerozdelení 160.000 migrantov počas dvoch rokov, pretože Grécko a Taliansku už stovky tisíc prichádzajúcich migrantov nezvládali, dodala AP.
Dohoda s Čiernou Horou je na spadnutie
Severoatlantická aliancia a Čierna Hora podpíšu tento týždeň prístupovú dohodu otvárajúcu tejto balkánskej krajine cestu do NATO, a to napriek obavám Ruska. Povedal to dnes generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg s tým, že počas dvojdňového zasadnutia ministrov zahraničných vecí NATO, ktoré sa začne vo štvrtok v Bruseli, podpíše dohodu za Čiernu Horu premiér Milo Djukanovič.
Bude to "významný deň pre alianciu, pre Čiernu horu i pre stabilitu západného Balkánu," povedal podľa agentúry DPA Stoltenberg žurnalistom v Bruseli. Rozšírenie NATO o Čiernu Horu podľa neho "potvrdzuje, že dvere aliancie sú otvorené". Čierna Hora sa už vo štvrtok zúčastní na zasadnutí ministrov NATO, pričom bude mať štatút pozorovateľa, kým všetky členské krajiny NATO neschválila jej prístupový protokol. Potom sa stane 29. členom aliancie.
Podľa Stoltenberga má členstvo Čiernej Hory v NATO medzi jeho členmi "silnú podporu", a to napriek varovaniam Ruska, že bude reagovať. Čierna Hora bude po Albánsku a Chorvátsku treťou členskou krajinou NATO zo západného Balkánu. Generálny tajomník NATO dnes poznamenal, že "akékoľvek sankcie alebo reakcie z Ruska budú absolútne neodôvodnené", pretože ide "výsostné rozhodnutie nezávislého štátu, Čiernej Hory," ktorá má právo rozhodnúť o vlastnom smerovaní a všetci by to mali rešpektovať.
Stoltenberg ďalej povedal, že ministri zahraničných vecí NATO sa dohodnú, či majú zorganizovať ďalšie stretnutie veľvyslancov NATO s ruským partnerom. Obe strany rokovali minulý mesiac po prvý raz za takmer dva roky, ale Stoltenberg následne uviedol, že medzi nimi naďalej pretrvávajú "hlboké" nezhody. Generálny tajomník NATO sa vyjadril, že podporuje ďalšie stretnutie, ale nevie povedať, kedy by sa mohlo uskutočniť.
O vstup do NATO sa usilujú tiež Bosna, Macedónsko a Gruzínsko a záujem prejavila aj Ukrajina. Stoltenberg vyjadril obavy zo situácie v Macedónsku, sužovanom dlhodobou politickou krízou. V súvislosti s Gruzínskom vyjadril očakávanie, že júlový summit NATO uzná "pokrok", ktorý táto krajina dosiahla, a zopakuje svoj "pevný záväzok" poskytnúť jej podporu.
