BRUSEL/LONDÝN – Sily veľmi rýchlej reakcie NATO nemôžu byť vyslané do východnej Európy v prípade vojny s Ruskom, uviedol s odvolaním sa na dvoch aliančných generálov denník Financial Times. Podľa denníka by silám hrozila porážka ešte predtým, ako by sa pripravili na boj.
Severoatlantická aliancia sa v roku 2014 v reakcii na ruský postup na Ukrajine rozhodla posilniť obranu svojho východného krídla vytvorením nových síl veľmi rýchlej reakcie v počte 5000 mužov. Podľa dvojice generálov NATO by však tieto sily boli pri presune a rozmiestňovaní príliš zraniteľné, než aby ich bolo možné vyslať do Poľska alebo pobaltských krajín.
Aj preto aliancia počíta s tým, že obranu svojho východného krídla zabezpečí inak. Zvažuje napríklad rozmiestnenie spolu štyroch práporov do trojice pobaltských krajín a do Poľska. Podľa jedného vysoko postaveného poľského diplomata je to pritom úplné minimum toho, čo je potrebné urobiť. Aliancia bude o opatreniach rokovať na júlovom summite vo Varšave.
Aj napriek nedostatkom považujú alianční činitelia sily veľmi rýchlej reakcie za dôležitý prvok spoločnej obrany, ktorý je možné využiť, aby dokázali udržať v medziach občianske nepokoje alebo situácie, kedy dochádza k prekročeniu aliančných hraníc.
Činitelia NATO sú presvedčení, že Moskva by takéto "hybridné" prvky využila, aby proti aliancii poštvala jej protivníkov pred vypuknutím otvorených bojov. Severoatlantická aliancia tvrdí, že Rusko takú taktiku využíva aj na Ukrajine.
Situácia v Donbase vykazuje znaky zamrznutého konfliktu
Generálny tajomník Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Lamberto Zannier sa domnieva, že situácia na východe Ukrajiny má znaky "zamrznutého konfliktu". V rozhovore s novinármi v newyorskom sídle OSN Zannier v tejto súvislosti upozornil, že v samozvaných republikách vyhlásených na východnej Ukrajine sa objavili napríklad policajné zložky - s vlastnou uniformou a rozlišujúcimi znakmi. Dodal, že to je stav, aký vídať v iných oblastiach zamrznutých konfliktov, napríklad v Podnestersku.
Podľa agentúry TASS Zannier upozornil, že "progresívny rozvoj miestnych štruktúr" sťažuje politickú súčinnosť. Podľa údajov OSN sa obeťami konfliktu v Donbase za vyše dva roky jeho trvania stalo už viac ako 9000 ľudí. O spôsoboch urovnania konfliktu sa rokuje na viacerých úrovniach; jednou z nich sú aj stretnutia kontaktnej skupiny v Minsku. V oblasti konfliktu však ani napriek podpísaným dohodám o prímerí prestrelky neutíchajú.
Od marca roku 2014 v oblasti pracuje aj monitorovania misia OBSE, ktorej hlavnou úlohou je kontrolovať situáciu, pokúšať sa sprostredkovať dialóg medzi stranami konfliktu a monitorovať prípady narušenia dohody o prímerí.
