BRATISLAVA - Nová štúdia z dielne fínskych analytikov vyvolala pozornosť. Ak by Fínsko vstúpilo do NATO, hrozila by kríza s Ruskom. Kremeľ napína svaly, pričom pod tlakom sa ocitajú najmä krajiny v Pobaltí. Bezpečne sa necíti ani Fínsko či Švédsko. Práve z tohto dôvodu si dali Fíni vypracovať štúdiu, ktorá analyzuje dopady vstupu tejto krajiny do Severoatlantickej aliancie.
Ak by sa Fínsko stalo členom NATO, viedlo by to k "vážnej kríze" so susedným Ruskom. Uvádza sa to v dnes zverejnenej správe vypracovanej z poverenia fínskej vlády. Členstvo vo vojenskej aliancii by posilnilo bezpečnosť Fínska, ale vyvolalo by ostrú reakciu Kremľa a ovplyvnilo obchod medzi oboma krajinami, píše sa v správe. Vojensky neutrálne Fínsko zdieľa s Ruskom 1 340 kilometrov hraníc.
Fíni si dobre pamätajú na vpád sovietskych armád na ich územie počas druhej svetovej vojny. Aj keď sa statočne bránili a pred celým svetom ukázali, že malá krajina vie bojovať, Sovietom nakoniec podľahli.
Radšej spolu so Švédskom
Správa neobsahuje priame odporúčanie, či by sa Fínsko malo uchádzať o vstup do NATO. Konštatuje však, že spoločná žiadosť Fínska a Švédska by bol strategicky lepší variant, ako keby ktorákoľvek z týchto severských krajín vstúpila do NATO samostatne.
"Je to otázka veľkej stratégie," povedal novinárom fínsky premiér Juha Sipilä. "Malé krajiny nemenia často základné princípy svojej zahraničnej politiky," dodal s tým, že je potrebné ponechať si voľnosť pre prípad, že sa zmení bezpečnostná situácia.
Fíni nie sú vstupom do NATO nadšení
Vstup do NATO podporuje iba 22 percent Fínov, proti je 55 percent, ukázal nedávny prieskum verejnoprávnej rozhlasovej a televíznej spoločnosti YLE. Členstvo Fínska v NATO by zdvojnásobilo dĺžku hranice medzi alianciou a Ruskom a zvýšilo prítomnosť NATO v Baltskom mori. Avšak bez Švédska by Fínsko bolo izolovanou základňou, ktorú by NATO malo problém ubrániť.