MINSK - Následky havárie jadrovej elektrárne v Černobyle pred 30 rokmi o sebe naďalej dávajú vedieť v susednom Bielorusku. Agentúra AP v dnešnej reportáži upozornila, že v krajine sa predáva a spracováva mlieko, v ktorom rádioaktívne látky desaťnásobne prekračujú množstvo, ktoré miestne normy považujú za prípustné.
Explózia štvrtého bloku jadrovej elektrárne v severoukrajinskom Černobyle zasiahla v roku 1986 Bielorusko veľmi ťažko. Znečistená rádioaktivitou bola podľa expertov takmer štvrtina bieloruského územia s viac ako 3600 mestami a obcami. Ukrajina aj Bielorusko boli vtedy ešte súčasťou Sovietskeho zväzu.
Rádioaktívne nebezpečenstvo stále trvá: Rieky okolo Fukušimy sú plné radiácie
Najviac boli postihnuté Brestská, Homelská a Mahiljovská oblasť, ktoré leží na juhu a juhovýchode krajiny. V oblastiach so zvýšenou rádioaktivitou ešte dnes žije vyše 1,1 milióna obyvateľov, čo je 12 percent bieloruskej populácie.
Na okraji "zakázanej zóny", teda zamoreného okolia niekdajšej elektrárne, sa podľa agentúry AP predáva čerstvé mlieko. Jeho vzorku reportéri dopravili do Minskeho laboratória, kde zistili desaťnásobne vyššiu úroveň rádioaktívnych izotopov stroncia, než povoľuje norma bieloruského ministerstva poľnohospodárstva pre bezpečnosť potravín. Požitie potravín kontaminovaných stroncia-90 môže spôsobovať onkologické a ďalšie ochorenia.
Farmár Nikolaj Čebenok, hospodáriaci 45 kilometrov od Černobyľu, sa AP hrdo pochválil, že od svojho stáda denne získava dve tony mlieka, z ktorého miestny podnik Milkavita vyrába hlavne syr "parmezán", vyvážený najmä do Ruska.
Firma Milkavita odmietla ako "nemožné" uznať, že spracováva rádioaktívne mlieko a tvrdila, že jej vlastné testy preukazujú, že stopy rádioaktívnych izotopov v dodávkach sú hlboko pod normou."Tu nie je žiadne nebezpečenstvo. Ako sa môžete báť radiácie?" čudoval sa farmár, ktorého hospodárstvo sa nachádza asi dva kilometre od "zakázanej zóny".
Reportáž vyvolala značný záujem v Rusku, ktoré je hlavným odberateľom bieloruských potravín. Ich vývoz predstavuje 15 percent z celkového bieloruského exportu, poznamenal server Newsru.com. Autoritársky prezident Alexander Lukašenko dnes vyhlásil, že Bielorusko má jedinečné znalosti a skúsenosti z prekonávania následkov jadrových katastrof, ktoré môžu byť vkladom pre rozvoj ľudskej civilizácie.
Lukašenko, ktorý za sovietskych čias býval riaditeľom štátneho poľnohospodárskeho podniku, po svojom príchode k moci v roku 1994 pozastavil program presídlenia ľudí z okolia "zakázané zóny" a naopak spustil program rozvoja poľnohospodárskej výroby na tejto pôde.
Uznávaný bieloruský výskumník Juryj Bandažeuski, ktorý túto politiku kritizoval, bol uväznený pod zámienkou korupcie, ale ochrancovia ľudských práv označili jeho prípad za politický. Teraz za prispenia Európskej únie pokračuje v Kyjeve vo výskume onkologických následkov Černobyľu.
"Je to pohroma. V Bielorusku nie je žiadna ochrana obyvateľstva, naopak vláda sa snaží presvedčiť ľudí, aby sa nestarali o radiáciu, pestuje plodiny na napadnutých pozemkoch a posiela ich do obchodov po celej krajine," povedal AP.
Rusky píšuca bieloruská spisovateľka ocenená Nobelovou cenou Světlana Alexijevičová nedávno kritizovala Lukašenka za to, že stavia novú jadrovú elektráreň, bez toho aby sa Bielorusov spýtal na názor, a tiež za výrobu a predaj kontaminovaných potravín.
"Rada by som vedela, či na Lukašenkov stôl prichádza produkcia z tejto 'obrodenej' pôdy. Pochybujem. Navrchu jedia len to, čo vyrástlo na najpreverenejší miestach. Je to zločin. A vyjadrenie postoja autoritárskej moci k ľudskému životu," povedala BBC.
