BRUSEL - Migračná kríza vystavila celý systém fungovania Európskej únie veľkému tlaku, ale zo strany všetkých európskych lídrov, ako aj zo strany európskych inštitúcií cítiť jednoznačné rozhodnutie a maximálne nasadenie na to, aby sa schengenský systém voľného bezpasového pohybu udržal. Uviedol to podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Šefčovič v rozhovore zdôraznil, že EÚ sa momentálne snaží o reformné kroky, ktoré majú utlmiť migračnú krízu. Ide o rôzne procedúry na udeľovanie azylu perspektívnym azylantom, reformuje sa spôsob ohľadom legálnej migrácie a prijímajú sa opatrenia proti nelegálnej migrácii. "Je to obrovská výzva pre celú EÚ, ale myslím si, že každý v Európe si uvedomuje, akým výdobytkom je Schengen," uviedol Šefčovič.
Slovenský eurokomisár pripomenul, že si dobre pamätá na časy, keď musel žiadať o schengenské víza a dlho čakať na každej hranici na pasovú a colnú kontrolu. Aj preto by bol podľa neho návrat k tomuto systému "katastrofou", a to nielen z hľadiska občianskeho komfortu, ale aj z hľadiska negatívnych ekonomických následkov pre Európanov - i občanov Slovenska.
Šefčovič pripomenul, že dnes všetky väčšie európske firmy fungujú "reťazovým spôsobom" zásluhou cezhraničných dodávok tovarov a súčiastok. Dodal, že aj Slovensko je toho dobrým príkladom, lebo sa u nás ročne vyrobí milión áut, pričom súčiastky do fabrík sú dodávané takmer v minútových intervaloch alebo odchádzajú od nás do iných členských krajín EÚ.
"Akékoľvek obmedzenie slobody pohybu - pre voľný pohyb tovarov, osôb a kapitálu - by malo neblahé výsledky na výkonnosť európskej ekonomiky. Prvé odhady tvrdia, že by to mohlo viesť až k strate 100 miliárd eur ročne, čo si myslím, že v dnešnej dobe si nemôžeme dovoliť," upozornil Šefčovič.
Podľa jeho slov len v oblasti nákladnej dopravy by zánik Schengenu znamenal ročné straty 1,7-7,5 mld. eur. Postihlo by to aj cezhraničných zamestnancov, kde exekutíva EÚ odhaduje ročné straty vo výške 1,3-5,2 mld. eur v prepočte na stratený čas strávený čakaním na hraniciach.
"Nehovoriac o turizme, kde by s najväčšou pravdepodobnosťou zanikla taká tá denná turistika, kde si odskočíme na deň či na poldňa do susednej krajiny. Je to niečo, čo si v Európe nemôžeme dovoliť a pevne verím, že tomu zabránime," odkázal v závere Šefčovič na dôležitosť zachovania schengenského priestoru.
Väčšina štátov EÚ stále verí v budúcnosť Schengenu
Európska únia v súčasnosti zápasí so "schengenskou krízou", ktorá v kontexte masovej migrácie, teroristických útokov a debaty o vystúpení Británie zmenila postoje obyvateľov k myšlienke otvorených hraníc. Tá pritom kedysi predstavovala jeden z ústredných pilierov Európskej únie, ktorý boli členovia odhodlaní chrániť za každú cenu, upozorňuje vo svojom aktuálnom článku mimovládna organizácia Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR) so sídlom v Londýne.
Podľa výsledkov prieskumu, ktorý nechala ECFR uskutočniť vo všetkých 28 štátoch EÚ, však väčšina obyvateľov stále verí v budúcnosť schengenského priestoru bez hraničných kontrol. Európania sa nevzdávajú princípov Schengenu bez ohľadu na pozastavenie ich uplatňovania niektorými krajinami či na titulky v médiách, ktoré "nie sú príjemným čítaním", uvádza sa v článku zverejnenom pod názvom Budúcnosť Schengenu.
"Od princípov bezhraničnej Európy načrtnutých v Schengene sme sa odklonili do takej miery, že Európska komisia spísala 'Cestovnú mapu návratu k Schengenu'. Tento dokument, skoncipovaný v marci 2016, by bol ešte pred šiestimi mesiacmi nemysliteľný," analyzuje ECFR.
Uskutočnený prieskum ukázal, že ľudia v 22 z 28 štátov EÚ sú presvedčení o tom, že schengenský systém "prežije toto leto". Vo zvyšných šiestich krajinách (Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Maďarsko, Malta, Slovensko) - kde o budúcnosti Schengenu pochybujú väčšmi - navyše dávajú len malú šancu možnosti, že by došlo k jeho pádu, a to aj vtedy, ak by sa utečenecká kríza v Európe výrazne zhoršila.
Autori článku v tejto súvislosti poukazujú na vlaňajšie vyhlásenie hláv štátov Vyšehradskej skupiny (Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko), podľa ktorého "Schengen naďalej zostáva hlavným praktickým a symbolickým úspechom európskej integrácie" a vyjadrujú v ňom odhodlanie zachovať ho, aby mohli európski občania a podniky naďalej využívať jeho výhody. Ide pritom o krajiny, ktoré v rámci riešenia utečeneckej krízy "často vzdorovali dohodnutým európskym politickým postojom", uvádza ECFR.
Uskutočnený prieskum sa podrobnejšie zaoberá vnímaním jednotlivých výhod schengenského systému, ako aj prípadnými dôsledkami jeho zrútenia, pričom v 13 krajinách pripisujú najvyššiu dôležitosť zachovaniu princípu slobodného pohybu. V ďalších 12 krajinách považujú za najdôležitejší ekonomický prínos alebo schopnosť riadiť migračné toky. Samotná ECFR pritom priznáva, že v skutočnosti ide o vzájomne previazané otázky.
Podľa výsledkov prieskumu vidia členovia EÚ v Schengene výhody aj po bezpečnostnej stránke, čo naznačuje pretrvávanie príklonu k myšlienke, že "terorizmus je európskou hrozbou, s ktorou sa najlepšie vyrovnáva spoločne". Čo sa týka opätovne zavedených hraničných kontrol v uplynulých mesiacoch, existuje "fundamentálne presvedčenie", že sú iba dočasným opatrením.
Cieľom prieskumu, ktorého súčasťou boli rozhovory s tvorcami politiky a expertmi, bolo získať prehľad o názoroch v jednotlivých štátoch EÚ nad rámec "oficiálnych vládnych vyhlásení" a pochopiť tak "realistické vyhliadky do budúcnosti Schengenu", uvádza ECFR.
