PARÍŽ - Štrajk na protest proti vládnym reformám na trhu práce, ktorými by sa vo Francúzsku de facto mohol zrušiť 35-hodinový pracovný týždeň a ďalšie ustanovenia zákonníka práce, včera v niektorých mestách krajiny sprevádzali aj pouličné zrážky demonštrantov s políciou.
Ako informovala agentúra AP, došlo k nim napríklad v mestách Nantes a Rennes na západe krajiny, ale aj v Paríži, kde sa k pokojnému pochodu ulicami mesta pridala agresívna mládež, ktorá petardami, dymovnicami a kameňmi zaútočila na políciu. Policajti na rozohnanie davu použili slzotvorný plyn. Zadržaných bolo niekoľko osôb.
Protestné akcie zasiahli aj do života turistov. Prevádzkovateľ Eiffelovej veže totiž oznámil, že vzhľadom na nedostatok personálu zostane dnes táto pamätihodnosť pre verejnosť uzavretá.
Štrajk síce nezasiahol do prevádzky parížskeho letiska Charlesa de Gaulla, ale 20 percent letov tam bolo zrušených.
Mohlo by vás zaujímať: Eiffelova veža, železná dáma Francúzska
Štrajk sa prejavil i na činnosti štátom spravovaných nemocníc a štátom vlastnených médií, informovala AP. Štátna železničná spoločnosť SNCF vopred upozornila cestujúcich na obmedzenie premávky na vnútroštátnych a regionálnych tratiach. Medzinárodné vlakové spojenie s Londýnom a Bruselom by štrajk nemal ovplyvniť.
Prímestské vlaky RER v oblasti Paríža premávajú dnes s obmedzeniami, čo sa prejavilo náporom cestujúcich aj zvýšeným počtom áut na cestách v Parížskej oblasti, kde sa vytvárali dlhé kolóny.
K dnešným protestom sa pridali aj študentské organizácie a zamestnanecké zväzy, ktoré tiež odmietajú návrhy predložené socialistickou vládou, pretože ich považujú za vážny zásah do ťažko vybojovanej sociálnej ochrany zamestnancov a ich výhod.
Oficiálne 35-hodinový pracovný týždeň zaviedli v roku 2000, aby podporili tvorbu nových pracovných miest. Odvtedy je však súčasťou politických diskusií, ale aj spornou témou medzi radovými Francúzmi.
Pravica a zástupcovia firiem tvrdia, že skrátený pracovný týždeň je hlavnou príčinou hospodárskej krízy vo Francúzsku, ktoré bojuje s desaťpercentnou nezamestnanosťou.
Ľavica skrátený pracovný čas bráni, pretože podľa nej vedie k väčšej pohode zamestnancov a zvýšenej produktivite.
V skutočnosti zamestnanci vo Francúzsku pracujú dlhšie ako 35 hodín týždenne, pričom mnohí z nich dostanú namiesto mzdy ako náhradu dovolenku navyše.
Reforma navrhovaná vládou premiéra Manuela Vallsa chce zjednodušiť terajší stav a umožniť firmám, aby si priamo so zamestnancami dohodovali dĺžku pracovného času a nadčasy a nemuseli sa tak držať pravidiel stanovených odborármi či príslušným rezortom.
Podľa agentúry AP návrh prakticky umožňuje firmám, aby zaviedli až 48-hodinový pracovný týždeň a 12-dňový pracovný cyklus. Vo výnimočných prípadoch by zamestnanci mohli pracovať dokonca až 60 hodín týždenne.
Firmy by získali aj "voľné ruky" v čase vážnych ekonomických problémov a mohli by vtedy skrátiť pracovný čas a znížiť zamestnancom plat.
Návrhy upravujú aj obmedzenia pri prepúšťaní zamestnancov, čo firmy teraz vedie k tomu, aby nevytvárali stále pracovné miesta. O vládnom návrhu by sa v parlamente malo rokovať v apríli.
Podľa odborov demonštrovalo 1,2 milióna ľudí v 250 mestách
Na protest voči kontroverzne vnímanej reforme trhu práce vyšlo včera vo Francúzsku do ulíc podľa odborovej centrály CGT 1,2 milióna ľudí v 250 mestách. Francúzske ministerstvo vnútra v Paríži odhadlo počet demonštrantov na asi 390.000.
