BERLÍN - Atómovou silou posadnutý iránsky prezident Mahmud Ahmadínedžád je výzvou pre celý slobodný svet. Vyhlásenie islamského štátu za atómovú veľmoc sa v takmer všetkých metropolách postaralo o veľký rozruch. Veľké znepokojenie zavládlo v Berlíne, kde žiadajú, aby sa ochranou Európy zaoberalo NATO.
Podľa denníka Bild „blázon z Teheránu“ oznámil, že Irán bude odteraz obohacovať urán v priemyselnej miere, a preto postaví až 50-tisíc centrifúg (doteraz ich bolo 3-tisíc). Možné ohrozenie Európy iránskymi atómovými raketami obnovilo horúcu diskusiu o spornom umiestnení amerického protiraketového dáždnika.
Podľa odborníka na zahraničné záležitosti z nemeckej CSU Eduarda Lintnera by sa mal americký protiraketový dáždnik rozšíriť po celej Európe. Ruprecht Polenz z CDU tvrdí, že Teherán sa drží zubami- nechtami svojho atómového programu a rakiet a otázka spoločnej ochrany preto patrí na rokovací stôl Severoatlatnickej aliancie. Doteraz sa k umiestneniu americkej protiraketovej obrany prihlásili len Poľsko a Česká republika. Plány Spojených štátov tak môžu rozdeliť Európu, keďže plánovaný obranný štít ochráni len severnú a strednú časť Európy, ale juh kontinentu nepokryje.
