BRATISLAVA - NATO východnú hranicu s Ruskom neubráni. Putin by oslavoval víťazstvo v Pobaltí už do 60 hodín. No potom by prišla strašlivá odveta. Odhalila to analýza amerického inštitútu, ktorý simuloval útok konvenčných ruských jednotiek na štáty spojencov. Aká by však bola odveta na štátov Severoatlantickej aliancie na čele so Spojenými štátmi?
Americký inštitút Rand Corporation predpovedá, že NATO kvôli prípadnej ruskej invázii neobráni svoju východnú hranicu a Putinove tanky budú do 60 hodín v hlavných mestách Pobaltských štátov ako Estónsko, Lotyšsko či Litva. Jeho analýza zaujala pred asi tromi týždňami. Podľa nej je východná hranica jednoducho pred Rusmi neubrániteľná a stratégia spojencov spočívala vždy v niečom inom.
Po ruskej invázii by NATO malo na výber iba zlé riešenia
Velitelia NATO by mohli zahájiť protiofenzívu, no to by viedlo k eskalácii napätia s dôsledkami jadrového konfliktu. Alternatívou by bolo akceptovať porážku za cenu sklamania spojencov z napadnutých štátov.
Útoku na Pobaltie by sa dalo predísť rozmiestnením 7 brigád s ťažkou technikou. Rusi by si to pravdepodobne s takouto protiváhou rozmysleli. Práve v tomto kontexte treba vnímať správy, že NATO posilňuje svoje pozície v Pobaltí.
Pobaltie by obsadili, ale rátajte s tvrdou odplatou
Na výsledky analýzy zareagoval americký vojenský expert Robert Farley. Podľa neho cieľom NATO nebolo nikdy vojensky obrániť všetky štáty aliancie, skôr išlo o odstrašenie. "V krátkosti, odstrašujúci záväzok NATO sa nikdy netýkal porážky sovietskych vojsk na hraniciach Severoatlantickej aliancie. Namiesto toho NATO svoj politický záväzok opieralo o hrozbu, že rozšíri akýkoľvek prípadný konflikt ďaleko mimo rámec vojny, ktorú chcú Sovieti viesť. Dnes, rovnako ako v roku 1949, ponúka NATO odstrašenie prostredníctvom prísľubu eskalácie konfliktu," tvrdí vojnový expert Robert Farley v prestížnom americkom magazíne National Interest.
Po útoku Rusov by sa členské štáty rozhodli pre tvrdú odplatu, teda za obsadenie Pobaltia by Rusi tvrdo platili. "Jednotky NATO by spustili ofenzívu na Kaliningrad, Transnestersko a ďalšie ruské pozície. Ruské námorníctvo by zažilo ohromný útok od ponoriek a letectva NATO. Vzdušné a protivzdušné jednotky by utrpeli značne vďaka balistickému útoku. Zjednodušene povedané, Rusko by zabralo Pobaltie, no iba za cenu obrovských strát. Takto NATO uvažovalo v roku 1949 a takto uvažuje NATO aj dnes," tvrdí expert na vojenské doktríny.
