BRATISLAVA - Rusko-turecká hádka o zostrelenej stíhačke pokračuje. Zatiaľ čo sa dve vojenské veľmoci naťahujú o svojich verziách, iniciatívy sa chopili dvaja belgickí vedci. Experti použili matematickú metódu k odhaleniu pravdy. K čomu však dospeli?
Dvaja astrofyzici z Belgicka Tom van Doorsslaere a Giovanni Lapenta vypočítali pomocou matematiky dráhu letu ruskej stíhačky. Do ich rovníc započítali nadmorskú výšku letu, rýchlosť, smer letu a vyšiel im prekvapivý výsledok. Vedci z Leuvenskej univerzity pritom začali riešiť zostrelenie stíhačky pri obede.
Ako si tak lámali hlavu nad tým ako sa stroj mohol dostať k zemi, povedali si, že to vypočítajú. "Boli sme celkom zmätení údajmi, ktoré šírilo Rusko a Turecko. Keď sme sa vracali do svojich kancelárií, niečo sme si vypočítali v hlave a neskôr sme sa do toho pustili poriadne," povedal Doorsslaere.
VIDEO zostrelenia stíhačky
Turecká verzia nesedí
Turci sa bránia a tvrdia, že stíhačka sa 17 sekúnd pohybovala nad ich územím, nad územím mala preletieť 2 kilometre, pričom za päť minút dostali 10 varovaní. Fyzici sa však nad týmito údajmi pozastavili a začali počítať. Vzhľadom na miesto pádu trosiek lietadla, musela stíhačka letieť 980 kilometrov za hodinu. Podľa vedcov by za takú rýchlosť lietadlo preletelo 2 kilometre za sedem sekúnd a nie za sedemnásť.
"Ako mohlo turecké vojenské letectvo predpokladať, že ruská stíhačka vletí do ich vzdušného priestoru? Vojenské stíhačky sú veľmi rýchle a lietadlo mohlo v poslednej chvíli uhnúť," tvrdia vedci. A dodávajú, že za päť minút počas ktorých pilotov varovali, lietadlo muselo preletieť 80 kilometrov a nie dva. V čase, keď Turci začali vysielať varovné signály, museli len predpokladať, že ruská stíhačka prekročí ich vzdušný priestor. Toľko k tureckej verzii.
Ani ruská verzia sa vedcom nepozádva
Rusi tvrdia, že stíhačka vzdušný priestor nenarušila a nachádzala sa nad Sýriou. Malo urobiť otočku o 90 stupňov preč z Turecka predtým než bolo zasiahnuté. Vedci u tejto verzii spochybnili toto prudké otočenie. "Raketa je oveľa ľahšia ako lietadlo. Táto zmena smeru je oveľa pravdepodobnejšia v scenári, keby napríklad vlak vrazil do auta," napísali fyzici.
Na záver dodali, že sa nesnažili odhaliť pravdu, iba chceli poukázať na nezrovnalosti v oficiálnych verziách Ruska a Turecka. Šéf NATO po rokovaní s Davutoglom priznal, že spojenci NATO sú znepokojení rastúcou vojenskou prítomnosťou v regióne Blízkeho východu, ale sústreďujú sa teraz na upokojenie situácie. Súčasne privítal snahy Turecka o obnovenie kontaktov s Ruskom.
Najnovšie napätie vo vzťahoch medzi Tureckom a Ruskom spôsobil incident z minulého utorka, keď turecká stíhačka F-16 v pohraničí medzi Sýriou a Tureckom zostrelila ruský stíhací bombardér Su-24, ktorý bol na misii na podporu pozemných operácií sýrskej armády voči protivládnym povstalcom. Rusko v reakcii na to pristúpilo k celému radu diplomatických opatrení a ekonomickým sankciám.
