CALAIS – Pre políciu a úradníkov v Calais, vstupnej bráne na Britské ostrovy, sa s každou nocou začína nový boj. Vždy, keď sa na severe Francúzska zotmie, s kríkov a lesov vyjdú migranti, aby sa pod rúškom noci pokúsili o nelegálne prekročenie hraníc. Neplatí na nich slzný plyn ani obušky. Každý večer v týchto miestach vypukne skutočná vojna.
Ťažko si predstaviť osudy ľudí, ktorí utekajú do Veľkej Británie naprieč celou Európou. Eritrejčanka so svojím šesťročným synom a jeho plyšovým medvedíkom sa pokúsila prejsť Eurotunel vlakom, už šiestykrát. No znova ju objavili ešte pred odchodom vlaku zo stanice. Na strane druhej stoja unavení a nešťastní policajti.
Tisíce migrantov útočia na tunel spájajúci európsky kontinent s ostrovmi pod Lamanšským prielivom, niektorí sa snažia vojsť rovno do premávky, iní skúšajú vlaky a nákladnú dopravu. Práca polície pripomína smutnú rutinu, jedného migranta úspešne zastavia a vrátia za ostnatý plot, no on to o hodinu skúsi znova. A tak je to noc čo noc.
Zatýkanie je zbytočné, vybavovanie papierov by umožnilo prejsť ďalším stovkám. Chatrné oplotenia sa podľa stránky britského denníka Daily Mail pokúsilo od nedele prekonať viac ako 3500 utečencov, prevažne z Eritrey, Etiópie, Sudánu či Afganistanu. V noci zo stredy na štvrtok sa o ilegálne prekročenie hraníc pokúsilo 800 až 1000 migrantov, 300 z nich museli zatknúť.
Je to však nekonečný boj. Utečenci z provizórnych táborov na okraji mesta sa vedia za jedno euro pohodlne odviezť mestskou hromadnou dopravou až k tunelu. Tam čakajú, kým príde tma. Už desať ľudí zomrelo pri pokuse o útek do lepšieho sveta. Naposledy v utorok asi 30-ročného Sudánca zrazil kamión. Riešenie však nikto nevidí.
„Nemôžeme rozostaviť policajta každých desať metrov. Je to nezvládnuteľné,“ vysvetľuje hovorca polície Gilles Debove. Nie je fyzicky možné dostatočne strážiť 21 metrov široký úsek o rozlohe takmer 6500 kilometrov štvorcových. V táboroch pri Calais sa zatiaľ, v neprijateľných životných podmienkach, tlačí až 5000 ľudí a nikto nevie, čo s nimi.