CALAIS - Vodičom kamiónov, ktorí prechádzajú cez, sa to nepáči. Ani miliónom turistov, ktorí sa tam objavia každý rok. A migranti, ktorí sa tam zoskupujú, myslia len na jedno: na odchod. Viac ako inokedy sa zdá, že ľudia prichádzajú do prístavného mesta Calais - na francúzskej strane kanála La Manche - s jediným cieľom: odísť.
Kamionisti v Calais zúria: FOTOREPORTÁŽ zúfalej snahy utečencov dostať sa do Británie
Calais, o ktorom písali Charles Dickens a Victor Hugo, je prirodzeným cestovným centrom, ktoré evokuje vzťahy plné lásky a nenávisti medzi Francúzskom a Anglickom. Jeho veľký prístav, kam priplávajú z Doveru trajektom návštevníci, neďaleká železničná stanica Eurostar a preplnené diaľnice, to všetko svedčí o hlavnej úlohe mesta.
V súčasnej dobe ale každý, kto prichádza, zrejme mieri niekam inam. A jedným z dôvodov je, že rekreanti túžiaci po úniku z reality nechcú chodiť po meste plnom úbohých migrantov. Predstavitelia mesta zvaľujú časť viny na Britániu, pretože je zodpovedná tým, že je hlavným magnetom pre migrantov v Calais. Starostka hovorí, že bude žiadať milióny eur ako odškodné.
"Calais má veľký problém," hovorí britský vodič kamiónu Kevin Westhead, ktorý jazdí cez kanál La Manche pravidelne. Poukazuje na to, že stále častejšie musia čakať, kým spoločnosť Eurotunnel očistí tunel od migrantov, ktorí sa snažia prekĺznuť do Británie. "S tým množstvom migrantov, ktoré tu teraz je, je to veľký problém ... Teraz by som v Calais žiť nechcel," hovorí Westhead.
Pre tisíce migrantov je Calais predposlednou zastávkou na nebezpečnej ceste, ktorá mnohokrát zahŕňa pobyt v chaosom sužovanej Líbyi a riskantnú plavbu cez Stredozemné more do Talianska. V Calais sú v blízkych dunách a lesoch utečenecké tábory. Začali tam vyrastať po roku 2002, keď úrady zavreli hangár v neďalekom Sangatte, kde boli ubytované tisíce utečencov.
Starostka Natacha Bouchartová dokázala prinútiť francúzsku vládu, aby mimo mesto nechala vybudovať pomocné centrum, pri ktorom vyrástol obrovský tábor. Je možné sa tam osprchovať aj dostať jedlo, vďaka čomu sa znížilo množstvo migrantov túlajúcich sa po Calais.
"Ekonomiku Calais táto situácia veľmi zasiahla," povzdychol si zástupca primátora Emmanuel Agius. Obzvlášť tým podľa neho utrpela turistika. Ročne prejde Calais okolo 30 miliónov ľudí, najmä cez prístav alebo tunelom, ale nezdržia sa, aby minuli nejaké peniaze. "Títo ľudia sú potenciálni turisti, ale nemajú chuť ostať ... Problém migrantov je bohužiaľ ochromujúci," vysvetlil Agius.
Calais so 75.000 obyvateľmi má čím turistov prilákať. Má pláže na Opálovom pobreží a môže sa pochváliť niekoľkými kultúrnymi pozoruhodnosťami, ako je radnica z červených tehál a jej veža s hodinami, ktorá je na zozname pamiatok UNESCO. Alebo súsošie Augusta Rodina Mešťania Calais, ktoré stojí na hlavnom námestí.
"Dnes vieme, že sme utrpeli značné finančné straty," myslí si Agius a pripomína výzvu starostky Bouchartovej k trojstrannej schôdzke, ktorej by sa okrem nej zúčastnili aj predsedovia francúzskej a britskej vlády. Starostka podľa Agiusa chce, aby sa tento summit uskutočnil koncom leta v nádeji, že Calais získa odškodnenie za straty. Médiám povedala, že bude žiadať 50 miliónov eur.
"Mesto Calais má právo žiť ako každé iné európske mesto. Má právo rozvíjať sa ako každé iné európske mesto," zdôraznil zástupca primátora.
Calais v minulosti utrpelo tvrdé údery, predovšetkým od Británie. V roku 1347 počas storočnej vojny padlo do rúk Britov a zostalo v nich po dve storočia. Calais 21. storočia potrebuje britských turistov, ktorí podľa riaditeľky turistického úradu Solange Leclerqovej tvoria 20 až 25 percent návštevníkov. V júli ich počet klesol o osem percent. Tento pokles ale Leclerqová nepripočíta migrantom, ale štrajku pracovníkov jednej z trajektových spoločností v úpadku, ktorí zablokovali prístupové diaľnice a spôsobili tým chaos medzi vodičmi kamiónov i turistami.
Vedúci jednej rodinnej krčmy stojacej na hlavnom ťahu do Calais Xavier Elfassy priznáva, že pokles zahraničných zákazníkov je v pokladni poznať. Turisti z cudziny totiž zabezpečujú minimálne 30 percent príjmov podniku. Obvykle ide o britských výletníkov mieriacich na juh alebo o Francúzov a Španielov idúcich na sever.
Elfassy vyčíta francúzskej i britskej vláde, že nie sú schopné situáciu okolo migrantov vyriešiť. Väčšina jeho zákazníkov považuje utečencov za "nešťastníkov utekajúcich pred vojnami". "My sme len diváci prizerajúci sa ich utrpeniu," dodáva.
