ANKARA - Turecko bije na poplach. Kvôli bezpečnostnej situácii bude mimoriadne zasadanie NATO. Turecká vláda chce na utorkovej schôdzke diskutovať o situácii po teroristických útokoch, ku ktorým došlo v posledných dňoch v Turecku. Keby NATO uznalo, že Turecko bolo napadnuté Islamským štátom, vstúpili by členské štáty, vrátane Slovenska, do vojny s džihádistami. Dôležité však bude uplatnenie článku 5.
Článok 5 hovorí, že akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým. V prípade útoku každá zmluvná strana uplatní právo na obranu podľa článku 51 Charty OSN, a pomôže napadnutej strane.
Kurdi vyhnali Islamský štát zo strategického mesta pri Eufrate
Kurdské Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG) vyhnali dnes bojovníkov takzvaného Islamského štátu zo strategicky významného severosýrskeho mesta Sarrín pri rieke Eufrat. Kurdské obsadenie mesta uľahčili nálety medzinárodnej koalície pod vedením Spojených štátov, oznámilo Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) so sídlom v Londýne.
Mesto Sarrín dobyli Kurdi po mesiac trvajúcej ofenzíve v severnej Sýrii, ktorá má odrezať IS od zásobovacích trás. Islamisti využívali Sarrín ako východiskovú základňu na útoky voči kurdskému mestu Kobané pri hraniciach s Tureckom, ktoré bolo počas bojov s IS takmer úplne zničené.
Milície YPG pôvodne bránili prevažne kurdské oblasti na severe Sýrie. Neskôr začala táto kurdská domobrana postupovať aj na iné územia, ktoré obsadili IS. V súčasnosti predstavujú jednu z mála bojaschopných formácií v Sýrii schopných čeliť Islamskému štátu. V poslednom období dosiahli YPG na úkor Islamského štátu viacero územných ziskov v severnej Sýrii; obsadili napríklad mestá Tal Abjad či Ajn Ísá v bašte IS, provincii Rakka.
Pred niekoľkými týždňami postúpili do vzdialenosti len približne 50 kilometrov severne od mesta Rakka, de facto metropoly samozvaného "kalifátu" vyhláseného skupinou Islamský štát.
Turecké tanky ostreľovali pozície kurdských milícií na severe Sýrie
Kurdské Oddiely ľudovej sebaobrany (YPG) obvinili dnes tureckú armádu, že ostreľovala ich pozície na severe Sýrie. Turecké tanky údajne spustili cezhraničnú paľbu na ciele YPG v dedine ležiacej neďaleko mesta Džarábulus. Toto mesto v sýrskej provincii Aleppo ovládajú bojovníci extrémistickej organizácie Islamský štát (IS).
"Je to agresia, ktorú treba zastaviť," reagovali na turecké ostreľovanie jednotky YPG. Turecká armáda podľa nich útočí na Kurdov namiesto toho, aby sa zamerala na "teroristov". Vozidlo YPG sa údajne dostalo pod tureckú paľbu aj v dedine východne od iného severosýrskeho pohraničného mesta - Kobané, ktoré bolo zničené počas ťažkých bojov medzi Kurdmi a IS.
Turkey launches new strikes on PKK as NATO meeting called http://t.co/vcEd9phPOt pic.twitter.com/KewSuEapIJ
— Agence France-Presse (@AFP) July 26, 2015
Milície YPG pôvodne bránili prevažne kurdské oblasti na severe Sýrie. Neskôr začali postupovať aj na iné územia, ktoré obsadili IS. V súčasnosti predstavujú jednu z mála bojaschopných formácií v Sýrii schopných čeliť Islamskému štátu. V poslednom období YPG dosiahli na úkor IS viacero územných ziskov v severnej Sýrii; obsadili napríklad väčšinovo arabské mesto Tal Abjad na tureckej hranici. Pred niekoľkými týždňami sa priblížili do vzdialenosti len približne 50 kilometrov od Rakky, de facto metropoly samozvaného "kalifátu" vyhláseného skupinou Islamský štát.
Armáda podľa zdrojov znova útočila na ciele PKK v severnom Iraku
Turecké vojenské lietadlá včera večer opätovne útočili na pozície povstaleckej Strany kurdských pracujúcich (PKK) v severnom Iraku. S odvolaním sa na turecké bezpečnostné zdroje o tom informovala tlačová agentúra Reuters. Štyri stíhačky F-16 vzlietli zo základne v meste Diyarbakir na juhovýchode Turecka a zasiahli ciele v oblasti Hakurk v severnom Iraku, uviedli zdroje. Správu o náletoch priniesla aj spravodajská televízia CNN Türk. Turecká vláda zatiaľ útoky nepotvrdila.
Turecko spustilo tento týždeň nálety zamerané proti militantom z džihádistickej skupiny Islamský štát (IS) i proti PKK. Vyvolalo to otázky okolo budúcnosti mierového procesu s kurdskými povstalcami, ktorý sa začal v roku 2012, v posledných mesiacoch však uviazol. Ankara dnes oznámila, že pri bombovom útoku v noci na dnes pri Diyarbakire zahynuli dvaja tureckí vojaci a štyria ďalší utrpeli zranenia. V súvislosti s útokom zadržali najmenej šesť osôb, informovala tlačová agentúra Dogan.
Turecký premiér: Neplánujeme vyslať pozemné jednotky do Sýrie
Turecko nemá v pláne vyslať pozemné jednotky do Sýrie. Zhodlo sa však so Spojenými štátmi na tom, že tamojším umierneným povstalcom bojujúcim proti džihádistickej skupine Islamský štát (IS) by mala byť poskytnutá letecká ochrana, uviedol dnes turecký premiér Ahmet Davutoglu. "Ak tam nepošleme pozemné jednotky, a to neurobíme, potom tieto pozemné sily, ktoré s nami spolupracujú, by mali byť chránené," citoval z vyjadrení Davutogla pre zástupcov tureckých médií denník Hürriyet.
Podľa správy tiež premiér uviedol, že Strana demokratickej jednoty (PYD) sýrskych Kurdov by mohla "mať miesto v novej Sýrii", ak nebude konať proti Turecku, preruší všetky vzťahy s vládou sýrskeho prezidenta Bašára Asada a bude spolupracovať s opozičnými silami, dodáva agentúra Reuters.
Turecko požiadalo o zasadnutie Severoatlantickej rady
Turecko požiadalo o mimoriadne zasadnutie veľvyslancov všetkých 28 členských krajín NATO, ktoré sa uskutoční v utorok. Uvádza sa to vo vyhlásení aliancie, ktoré citovala agentúra AP. Ankara žiada spojencov o politické konzultácie na základe článku č. 4 Severoatlantickej zmluvy. Podľa tohto článku musia zmluvné strany spoločne konzultovať vždy, keď je ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť niektorej zo strán. Turecká vláda chce na utorkovej schôdzke diskutovať o situácii po teroristických útokoch, ku ktorým došlo v posledných dňoch v Turecku. Mieni tiež informovať spojencov o podniknutých protiopatreniach a svojich operáciách proti takzvanému Islamskému štátu (IS) v Sýrii a Strane kurdských pracujúcich (PKK) v severnom Iraku.
Od vzniku NATO v roku 1949 bol článok č. 4 Severoatlantickej zmluvy aktivovaný už niekoľkokrát. Turecko napríklad využilo toto ustanovenie v rokoch 2003 a 2012 a Poľsko v roku 2014.
Sýrsky prezident Asad pripustil, že prehrávajú
Sýrsky prezident Bašár Asad pripustil dnes, že armáda sa pri boji s povstalcami musela vzdať niektorých regiónov na to, aby ubránila tie, ktoré považuje za kľúčové, a na ktoré sa zameriava. Asad v tejto súvislosti doplnil, že skupiny bojujúce za jeho zosadenie získavajú značnú podporu z niektorých štátov, pričom odkázal na krajiny ako Turecko a Saudská Arábia.
"Niekedy, za niektorých okolností sme prinútení vzdať sa niektorých oblastí, aby sme presunuli jednotky do tých území, ktoré si chceme ponechať," Asad to povedal v televíznom prejave k národu, z ktorého citovala agentúra Reuters. Zdôraznil ďalej, že si treba definovať zásadné regióny a pri vojne kompromisné riešenia neexistujú. "Armáda je schopná... Všetko je k dispozícii, ale máme nedostatky v kapacitách ľudí," dodal.
Sýrska armáda stratila v plynulých týždňoch niektoré oblasti v dôsledku čoho sa začalo hovoriť o jej vyčerpanosti. Sýrsky prezident Asad vyhlásil v sobotu všeobecnú amnestiu pre dezertérov z armády a pre brancov, čo sa vyhýbajú povinnej vojenskej službe. Amnestia sa bude vzťahovať len na tých dezertérov, ktorí sa dobrovoľne prihlásia v priebehu stanovenej dvojmesačnej lehoty. Sýrska armáda, ktorá patrí k najväčším v regióne, čelí v čase pokračujúcej občianskej vojny nedostatku vojakov. Z armády utiekli tisíce mužov, z ktorých mnohí sa pridali na stranu povstalcov bojujúcich voči Asadovmu režimu.
