ANKARA - Blízky východ je v plameňoch a na tureckých hraniciach rinčia zbrane. Dôvodom sú radikálni islámski džihádisti a sektárska či etnická nevraživosť. Kvôli bezpečnosti zvolalo Turecko mimoriadnu schôdzu NATO.
Na juhu tureckej hranici so Sýriou to vrie. Islamský štát vyčíňa aj tu a spolu s ním sa Turci obávajú bezpečnosti aj zo strany Kurdov. Práve kvôli obave o svoju bezpečnosť zvolalil Turci mimoriadnu schôdzu NATO. Čo sa to deje na Blízkom východe? Akú úlohu v tomto konflikte môže zohrávať Slovensko?
Mimoriadna schôdza má odstrašujúci potenciál
Analytici sa zhodujú, že tento postup je štandardný a Turecko ho využilo v minulosti viackrát. "Pre Turecko je to dôležité, alebo posilňuje jeho odstrašujúci potenciál, aby každý vedel, že ak zaútočí na Turecko, zaútočí zároveň na celé NATO," povedal pre Topky Róbert Ondrejcsák z inštitútu CENAA s tým, že ide o to ukázať jednotu a odhodlanosť Severoatlantickej aliancie.
Naši spojenci v NATO vrátane Slovenska pozorne sledujú bezpečnostnú situáciu pri tureckých hraniciach. Jednotlivé štáty sa na operáciach proti džihádistom už zúčastňujú. No NATO nie je útočná aliancia, iba obranná, zdôrazňuje Ondrejcsák. "NATO ako celok sa proti IS neangažuje, je to čisto obranná aliancia, konala by len v prípade, že bude napadnutý jeden z členov, v tomto prípade Turecko."
IS je hrozbou pre medzinárodné spoločenstvo
Podľa Jaroslava Naďa z inštitútu CEPI sú radikálni islamisti veľkou hrozbou. "Islamský štát je veľkou hrozbou pre medzinárodné spoločenstvo. Nepredpokladám však, že by NATO ako celok pripravovalo komplexnú operáciu. Skôr pôjde o aktivity niekoľkých štátov. Uvítal by som skôr spoločné prevzatie zodpovednosti u všetkých stálych členov BR OSN," zareagoval pre Topky bezpečnostný analytik Naď.
Turci bojujú proti dvom stranám
Turkov však netrápi iba Islamský štát, ale aj separatistické tendencie Kurdov. Ľudia tohto etnika sídlia na juhovýchode krajiny a časť z nich sa netají ambíciou mať vlastný štát, preto Turci namierili svoje útoky aj proti nim. "Podľa tureckého vnímania kurdské jednotky, resp. separatistické tendencie v Iraku či Sýrii sú hrozbou pre územnú celistvosť Turecka," myslí si Róbert Ondrejcsák.
Tento názor zdieľa aj Jaroslav Naď. "Kurdi maju dlhodobo záujem o vytvorenie spoločného štátu pre všetkých Kurdov žijúcich v regióne. Turecko sa obáva, že by to znamenalo zabratie istej časti jeho územia," no zároveň dodáva, že hrozba Kurdov a hrozba IS je neporovnateľná. "Osobne by som ale v žiadnom prípade nezrovnával hrozbu, ktorú predstavuje IS s Kurdami," tvrdí Naď.
Úloha Slovenska v konflikte
Keďže patríme do NATO a sme rovnocenným členom našim spojencom, vyvstáva otázka, akú úlohu by Slovensko v prípade schválenia spoločného postupu proti IS, zohralo Slovensko. Analytici sa zhodujú, že vojenské zapojenie Slovenska je predčasné. "V súčasnosti nepredpokladám zapojenie OSSR do konkrétnych vojenských operácií proti IS," myslí si Jaroslav Naď s tým, že nepredpokladá v blízkej dobe ani vojenskú operáciu v rámci Aliancie proti Islamskému štátu.
Slovenská armáda môže zostať v pokoji aj podľa Ondrejcsáka. "Keďže v súčasnosti ide o politické konzultácie, nie je pravdepodobné, že k niečomu takému dôjde. Môže byť, že Aliancia sa rozhodne vyslať nejakú odstrašujúcu silu do Turecka, ale nie aby sa zapájala do operácií mimo tureckého územia, len ako prvok ochrany členského štátu. To už sa stalo, keď boli vyslané protiletecké systémy Patriot," povedal pre Topky geopolitický analytik a zdôraznil, že ide len o obranné operácie.
Turecké vzdušné sily podnikli doposiaľ najväčší nálet na kurdských povstalcov
Turecké vzdušné sily podnikli predvčera v noci ďalší útok na postavenia kurdských vzbúrencov na severe Iraku. Išlo o najmohutnejší nálet od minulého týždňa, keď sa vzdušné operácie tureckého letectva proti militantom zo Strany kurdských pracujúcich (PKK) začali.
Podľa nemenovaného tureckého dôstojníka viacúčelové lietadlá typu F-16, ktoré vzlietli zo základne Diyarbakir na juhovýchode Turecka, zasiahli v Iraku šesť cieľov. "Útok v noci nadnes bol najväčším, odkedy sa ťaženie minulý týždeň začalo," uviedol nemenovaný turecký dôstojník.
Turecko začalo bombardovať tábory PKK v severnom Iraku v piatok, pričom podľa tureckých predstaviteľov ide o reakciu na vraždy policajtov a vojakov, z ktorých vláda v Ankare obviňuje kurdských vzbúrencov. Okrem cieľov PKK v Iraku a na juhu Turecka bombarduje turecké letectvo aj pozície militantov z extrémistickej organizácie Islamský štát (IS) v Sýrii.
Po útoku na oddiel policajtov bombardovalo turecké letectvo v utorok ciele PKK aj v juhotureckej provincii Širnak. V rámci ťaženia proti Islamskému štátu a militantom z PKK zadržali turecké bezpečnostné sily v 39 provinciách celkovo 1302 osôb.
