BRATISLAVA - Ak hľadáte názov obchodnej spoločnosti či jej adresu, väčšinou nemáte problém dopátrať sa k týmto údajov. Ale zistiť meno jej skutočného vlastníka, to je niekedy záhada, ktorú by nevyriešil ani Sherlock Holmes. Praktikám bielych koní a schránkových firiem, cez ktoré sa perú špinavé peniaze, by však malo podľa najnovšie prijatej európskej legislatívy odzvoniť. Či nám naozaj svitne na lepšie časy, však ukáže až prax.
Mená konečných vlastníkov spoločností by mali byť uvádzané v centrálnych registroch členských štátov Európskej únie. Tieto registre by pritom mali byť prístupné pre vnútroštátne orgány, ale aj pre osoby s legitímnym záujmom, napríklad pre investigatívnych novinárov. Vyplýva to z dohody s Európskou radou, ktorú minulú stredu schválil Európsky parlament. Od novej dohody si sľubujú pomoc v boji proti praniu špinavých peňazí, daňovým trestným činom a financovaniu terorizmu. Europoslanci tiež schválili nové pravidlá umožňujúce jednoduchšie vystopovanie finančných transferov.
Ako ďalej informuje europarlament, štvrtá smernica zameraná na boj proti praniu špinavých peňazí (AMLD) po prvýkrát zaväzuje členské štáty k vytvoreniu centrálnych registrov, ktoré budú obsahovať informácie o skutočných vlastníkoch podnikateľských subjektov a iných právnických osôb zaregistrovaných na ich území, vrátane zvereneckých fondov. Táto povinnosť nebola obsiahnutá v pôvodnom návrhu komisie, do konečného textu smernice ju presadili poslanci Európskeho parlamentu. Schválený text smernice tiež ukladá bankám, audítorom, právnikom, realitným agentom, kasínam a ďalším entitám ohlasovaciu povinnosť v súvislosti s podozrivými transakciami svojich klientov.
Prístup do centrálnych registrov s uvedením konečných vlastníkov firiem by však mali mať bez obmedzenia iba orgány členských štátov a ich finančné spravodajské jednotky a povinné subjekty, ako sú napríklad banky uskutočňujúce hĺbkovú kontrolu klienta. Do registrov sa dostane aj verejnosť, v tomto prípade však bude môcť prístup k informáciám podliehať online registrácii a úhrade poplatku na pokrytie administratívnych nákladov.
Osoba alebo organizácia, ktorá bude mať záujem o prístup k centrálnemu registru, napríklad investigatívny novinár alebo mimovládna organizácia, navyše bude musieť preukázať "legitímny záujem" v súvislosti s podozrením na pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu a súvisiacimi predikatívnymi trestnými činmi, ako napríklad korupciou, daňovou trestnou činnosťou a podvodmi. Tieto osoby majú získať prístup minimálne k menu, mesiacu a roku narodenia, štátnej príslušnosti a krajine pobytu konečného vlastníka a k informáciám o povahe a rozsahu ním držaného podielu. Obmedziť prístup k týmto informáciám budú môcť členské štáty v jednotlivých prípadoch iba za výnimočných okolností.
Text smernice stanovuje tiež pravidlá vzťahujúce sa na takzvané politicky exponované osoby, teda osoby, u ktorých existuje vyššie než obvyklé riziko korupčného správania z titulu nimi zastávanej politickej funkcie. Ide napríklad o hlavy štátov, predsedov vlád, ministrov a štátnych tajomníkov, sudcov najvyšších či ústavných súdov, poslancov parlamentu a ich rodinných príslušníkov. V ich prípade budú musieť členské štáty prijať dodatočné opatrenia, zamerané okrem iného na zistenie zdroja majetku a zdroja finančných prostriedkov použitých v obchodných vzťahoch alebo transakciách s takýmito osobami.
Na transpozíciu ustanovení smernice o boji proti praniu špinavých peňazí do svojich vnútroštátnych právnych predpisov budú mať členské štáty dva roky. Nariadenie o prevode finančných prostriedkov bude priamo účinné vo všetkých členských štátoch 20 dní po jeho publikovaní v Úradnom vestníku EÚ.
Koen Roovers, advokát EÚ pre Financial Transparency Coalition, sa však vyjadril, že konečné znenie smernice je iba formalitou, pretože registre nebudú plne verejné pre každého, a preto je pred nami ešte veľa práce, aby sa zabezpečila skutočná transparentnosť.
"Aj keď si tento zákon vyžiadal mesiace a mesiace vyjednávania, treba vedieť, o čo ide: je to odrazový mostík smerom k pravej transparentnosti," povedal Roovers. "Ak chcete vytvoriť čo najlepšie prostredie pre investorov, podniky a širokú verejnosť, vlády na národnej úrovni by mali ísť nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v AMLD, a pozerať sa smerom k vytvoreniu plne verejných registrov, ako to je v Spojenom kráľovstve," dodal.
