FRANKFURT NAD MOHANOM - Prepad kurzu spoločnej európskej meny nezadržateľne pokračuje. Dnes skoro ráno kurz eura klesol až na 1,0666 USD/EUR, čo je najmenej od apríla 2003. Euro neskôr zmazalo časť strát a predávalo sa po 1,0695 USD. Analytici nemeckej banky Deutsche Bank varujú, že môže prekročiť magickú hranicu. Slovenský analytik si myslí, že tlačenie peňazí a lacnejšie euro povedú k nižšej nezamestnanosti a vyšším platom.
Pád eura pokračuje. Podľa ekonómov príčinou nie je len extrémne uvoľnená politika ECB. Tá je len približne za tretinou nedávnych strát, tvrdia experti Commerzbank. Tlak na oslabovanie spoločnej európskej meny prichádza aj z USA. Na finančných trhoch sa totiž čoraz viac presadzuje názor, že americká centrálna banka začne čoskoro zvyšovať úrokové sadzby, čo podporuje dolár.
Two monetary policies diverged in the wood—or why the dollar will be worth more than the euro http://t.co/3JPTVc6dOw pic.twitter.com/s2l9rzcmuE
— Matt O'Brien (@ObsoleteDogma) March 11, 2015
Zdražieť môže elektronika z USA a Ázie
Občania sa pri tomto trende môžu zdražovania vybraných tovarov. "Zdraženie dovážaného tovaru bude minimálne. Slovensko dováža najmä energie z Ruskej federácie, ktoré však v posledných mesiacoch výrazne zlacneli. Zdražieť môže dovoz elektroniky z USA a Ázie. Väčšina obchodnej výmeny Slovenska sa však realizuje v rámci eurozóny a preto sme voči momentálnym pohybom kurzu relatívne imúnni," povedal pre Topky analytik Branislav Žúdel z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií SR.
Tlačenie peňazí zníži nezamestnanosť a zvýši mzdy
Ekonóm vidí pozitívne efekty posledných krokov ECB a slabého eura. "Pre firmy exportujúce mimo eurozónu môže byť pokles kurzu eura prospešný. Naopak menej spokojné budú firmy, ktoré do eurozóny tovar dovážajú. Celkovo by tak pokles kurzu eura mal ešte zlepšiť obchodnú bilanciu SR. Kroky ECB sú pre Slovensko výhodné, keďže okrem zlepšenia obchodnej bilancie povedú k poklesu nezamestnanosti a k zrýchleniu rastu príjmov a miezd Slovákov. ECB sa nimi pokúša bojovať proti tiahlej deflácii, ktorá má na ekonomiku neblahé dôsledky," doplnil Žúdel.
Euro padne nižšie ako dolár
Analytici nemeckej banky Deutsche Bank Robert Winkler a George Saravelos predpovedajú pád eura až na 85 centov za dolár.
Deutsche Bank says the euro is going to $0.85: http://t.co/sFFGoXSVWe Just imagine what the Dollar will do... pic.twitter.com/7LuOX9vHEs
— Jesse Colombo (@TheBubbleBubble) March 10, 2015
Úspory v eurách sa znehodnocujú
Slováci, ktorí držia úspory v inej mene než euro, na tom zarobia. "Klesajúce euro je pozitívnou správou aj pre tých, ktorí majú nejaké úspory v amerických dolároch. Platí totiž, že ak má Slovák časť úspor uložených v amerických dolároch, tak v prípade oslabenia sa eura sa jeho úspory v prepočte do eur zhodnocujú. Samozrejme reálne zarobí v tom prípade, ak sa odložené doláre naozaj rozhodne za eurá vymeniť," tvrdia analytici Poštovej banky. V opačnom prípade platí opak. Ten kto má úspory v eurách a chystá sa ich vymeniť za cudziu menu, pravdepodobne prerobí.
Zdražieť by mohol benzín
Podľa ekonomického analytika J&T Stanislava Pánisa by sme mohli zaznamenať drahší benzín. "Časom by sa tento efekt mal prejaviť. Slabšie euro prispeje k rýchlejšej obnove rastu inflácie. Slabšie eura zároveň znamená, že ceny palív sú vyššie ako by to bolo bez efektu slabého eura. Prejaviť by sa malo napríklad zdražením dovážanej elektroniky z neurových oblastí a drahšími dovolenkami v dolárových destináciách," povedal pre Topky Pánis.
Približne to isté tvrdí aj analytik VÚB Banky Zdenko Štefanides. "Pre bežných ľudí sa oslabovanie eura asi najciteľnejšie a najrýchlejšie prejaví v raste cien pohonných hmôt, či iných tovarov a služieb naviazaných na vývoj amerického doláru. Po prepade v minulom roku ceny ropy za ostatné dva mesiace vzrástli v dolároch o 15%, no v eurách až o 25%," zareagoval pre nás.
Rana pre importérov komodít
Najvýraznejšie by prepad eura mal postihnúť importérov surovín. "Slovensko je eurová krajina, preto pre náš vývoj kurzu eura voči doláru nie je až tak zásadnou otázkou. Najvýraznejšie sa dotýka dovozu nerastných surovín, ktoré sa spravidla obchodujú v dolároch, no ich ceny na komoditnom trhu v ostatnom období výrazne zlacneli (v dolárovom vyjadrení)," tvrdí Vladimír Vaňo, analytik Sberbank.
Eurozóna sa zotavuje, stimuly ECB naštartujú infláciu
Zotavovanie hospodárstva 19-člennej eurozóny získava dynamiku a masívny nákup jej dlhopisov by mal podporiť oživenie inflácie a zabrániť dlhšie trvajúcemu obdobiu deflácie, ktoré môže mať negatívny vplyv na ekonomiku aj tvorbu nových pracovných miest. Vyhlásil to dnes prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi na konferencii vo Frankfurte nad Mohanom.
Draghi skonštatoval, že zotavovanie eurozóny "sa postupne rozširuje a je čoraz silnejšie". V 4. štvrťroku 2014 sa hrubý domáci produkt (HDP) regiónu zvýšil medzikvartálne o 0,3 % po 0,2-% raste v predchádzajúcich troch mesiacoch. A viaceré ekonomické ukazovatele signalizujú, že v tomto štvrťroku ekonomika naberá tempo, zvlášť maloobchodný predaj má za sebou veľmi dobrý štart. Eurozóne pomáhajú nízke ceny ropy aj oslabenie eura.
Podľa Draghiho mimoriadne opatrenia ECB, a to vrátane nového rozšíreného programu nákupu dlhopisov eurozóny v objeme 1,1 bilióna eur, by mali "výrazne znížiť pravdepodobnosť, že záporná inflácia sa stane chronickým problémom". Verí, že tieto opatrenia zabránia deflačnej špirále a eurozóna sa vyhne situácii, keď spotrebitelia odkladajú nákupy v nádeji, že ceny tovarov ešte klesnú, čo núti firmy znižovať výrobu, prepúšťať a zastaviť investície, lebo ich zisky klesajú. Pripomenul tiež, že hlavným dôvodom zápornej inflácie sú nízke ceny ropy, ktoré sa od júna 2014 do konca minulého roka prepadli o zhruba 50 %. Okrem toho, nákup dlhopisov môže ochrániť eurozónu aj od negatívneho vplyvu problémov Grécka a šírenia ďalšej "dlhovej krízy" v menovej únii, vyhlásil Draghi.
ECB nepatrí do predvolebnej kampane, hovorí opozícii Makúch
Hodnotiť riziká rozhodnutí Európskej centrálnej banky (ECB) nie je úloha národných parlamentov a nepatrí do kompetencie Národnej banky Slovenska (NBS). Konštatoval to guvernér NBS Jozef Makúch v reakcii na zvolanie mimoriadneho rokovania parlamentného finančného výboru opozičnými poslancami, na ktorom chcú od guvernéra počuť riziká kvantitatívneho uvoľňovania, či vývoja situácie v Grécku. Naznačil, že poslanci za Most-Híd a KDH si takto môžu hľadať témy pred budúcoročnými parlamentnými voľbami. ECB, ako nezávislá inštitúcia, však podľa neho nie je vhodná na politizáciu a nepatrí do predvolebnej kampane.
"Radi by sme podotkli, že NBS sa nebráni zopakovať poslancom všetky relevantné informácie, ktoré má k dispozícii a ktoré im už raz boli na pôde NBS prezentované. Vrátane obmedzených možností nákupu slovenských vládnych dlhopisov, ktoré vďaka zodpovednej rozpočtovej politike vlády NBS má," uviedol vo svojom vyhlásení guvernér Makúch. Šéf centrálnej banky zároveň upozorňuje, že ECB robí menovú politiku pre celú eurozónu a neposudzuje, ani nezohľadňuje riziká, dopady, potreby a iné okolnosti jednotlivých členských štátov. Dodáva, že rokovania na zasadnutiach orgánov ECB s rozhodovacími právomocami sú dôverné a zápisnice z nich sú voľne prístupné až po uplynutí 30 rokov.
Podpredsedovia opozičných strán Most-Híd a KDH Ivan Švejna a Miloš Moravčík o zámere zvolať mimoriadne rokovanie finančného výboru s guvernérom NBS Jozefom Makúchom informovali v pondelok. Chcú sa na ňom pýtať guvernéra Národnej banky Slovenska, čo bude pre našu krajinu znamenať spustenie kvantitatívneho uvoľňovania Európskej centrálnej banky a taktiež, aký vplyv na Slovensko bude mať situácia v Grécku. O podobné rokovanie sa na riadnom finančnom výbore už poslanci pokúšali, guvernér centrálnej banky sa však na ňom podľa podpredsedu Mosta-Híd Ivana Švejnu zúčastniť odmietol. Prístup guvernéra pritom označil za zvláštny.
Podľa zástupcov opozície ide totiž o vážne témy. Podpredseda KDH Miloš Moravčík tvrdí, že program kvantitatívneho uvoľňovania ECB, ktorý bol oficiálne spustený v pondelok, môže znamenať vytváranie bublín, pri ktorých prasknutí hrozí ďalšia vlna krízy. Ako dodal, jedna z bublín sa vďaka tomu môže vytvárať na realitnom trhu, kvôli rastúcim cenám nehnuteľností vplyvom lacných hypoték. Podobne môže vzniknúť bublina aj v oblasti podnikania, kde "tlačenie peňazí" bude znamenať extrémne lacné úvery, ktoré môžu smerovať aj do riskantných projektov. Zároveň tvrdí, že politika nízkych úrokov cez kvantitatívne uvoľňovanie podporuje nezodpovedné správanie vlád, ktoré majú možnosť požičiavať si lacno, dlhy rastú a nemusia robiť reformy.
Podobne budú chcieť poslanci od guvernéra centrálnej banky odpovede aj na otázky vplyvu vývoja situácie v Grécku na Slovensko. Nová vláda totiž podľa Švejnu odmieta plniť dohody, ktoré boli dohodnuté s predchádzajúcim kabinetom a vyhráža sa novými voľbami či referendom. Rokovanie mimoriadneho finančného výboru by sa malo uskutočniť do siedmich dní od jeho zvolania. Podľa Švejnu zostáva otázne, či guvernér NBS na takéto rokovanie pozvanie prijme. V každom prípade chcú tieto témy otvárať či na rokovaní výboru alebo aj v pléne parlamentu.
