WASHINGTON – Spojené štáty americké poskytli Ukrajine dodatočnú pomoc v objeme 2 mld. eur. Dohodu o úverových garanciách, ktoré majú Kyjevu pomôcť financovať "krátkodobé sociálne výdavky", potvrdili v stredu americký minister financií Jack Lew a jeho ukrajinská rezortná kolegyňa Natalia Jaresková.
Lew po podpise dohody v Kyjeve odsúdil "ruskú agresiu" na východe Ukrajiny a uviedol, že Washington je v prípade potreby pripravený sprísniť sankcie proti Rusku. Ukrajina sa už dohodla s Medzinárodným menovým fondom na úverovom programe v celkovom objeme 17 mld. USD, ktorý má pomôcť krajine pri splácaní vysokých úrokov z verejného dlhu. Vláda v Kyjeve v súčasnosti so zástupcami fondu rokuje o prípadnom rozšírení programu. "Ak to bude potrebné, sme naďalej pripravení zaviesť ďalšie sankcie. Za týmto účelom, aby sme zvýšil tlak na Rusko, budeme naďalej spolupracovať s našimi spojencami," povedal novinárom Lew. Zmiernenie sankcií bude podľa neho možné, ak Moskva začne plniť podmienky septembrovej dohody z Minska. Tá počíta so stiahnutím ruských ozbrojencov a vojenskej techniky z Ukrajiny.
Úloha Ruska v konflikte na Ukrajine, kde centrálna vláda bojuje s proruskými separatistami, viedla k vlne západných sankcií, ktoré zasiahli rôzne sektory ruskej ekonomiky. Obvinenia Západu a Kyjeva z pôsobenia regulárnych vojakov ruskej armády na území Ukrajiny Moskva odmieta.
Aktivity Kyjeva na východe Ukrajiny povedú k eskalácii bojov
Vojenská operácia realizovaná ukrajinskou vládou na východe Ukrajiny bude viesť k "ďalšej nevítanej eskalácii konfliktu" a podkope mierové snahy. Vyhlásilo to dnes ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré citovala agentúra Reuters.
Podľa ruského rezortu diplomacie zaznamenali za posledný deň v civilných oblastiach 68 prípadov ostreľovania, vrátane mínometných striel vypálených vládnymi jednotkami na povstalcami kontrolované mesto Luhansk a jeho okolie. Pri aktuálnych bojoch na východe Ukrajiny prišli podľa tamojších úradov za posledných 24 hodín o život traja vojaci, napísala agentúra AP. Hovorca ukrajinských síl Andrij Lysenko dnes novinárom povedal, že situácia je aj naďalej napätá a proruskí povstalci napádajú ukrajinskú armádu na všetkých frontoch.
Podľa Lysenka boje sú najzúrivejšie najmä v Debaľceve, v strategickom meste spájajúcom doneckých povstalcov so separatistami v Luhanskej oblasti. Ministerstvo pre mimoriadne situácie samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) dnes informovalo, že ukrajinská armáda ostreľovala v utorok večer obytné štvrte v meste Luhansk, pričom utrpelo zranenia najmenej 16 ľudí. Podľa zdrojov agentúry TASS zahynulo niekoľko ľudí.
Ministerstvo uviedlo, že Luhansk bol ostreľovaný z raketových systémov Uragan. Špeciálna pozorovateľská misia (SMM), ktorú na Ukrajinu vyslala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), vo svojej utorkovej situačnej správe uviedla, že za 24 hodín od pondelkového rána došlo k porušeniu prímeria v 38 prípadoch. Vojenský konflikt medzi Ruskom podporovanými separatistami a vládnymi jednotkami na východe Ukrajiny zúri od augusta, podľa OSN si vyžiadal životy už najmenej 5100 ľudí.
Obama hovoril s Merkelovou o novom násilí
Prezident USA Barack Obama sa v utorok telefonicky spojil s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, aby s ňou prediskutoval "výrazný nárast násilia" na východe Ukrajiny, kde separatistickí povstalci odstúpili od prímeria spred niekoľkých mesiacov. Podľa vyhlásenia Bieleho domu sa rozhovor uskutočnil počas krátkej zastávky Obamu na leteckej základni Ramstein v západnej časti Nemecka, kde jeho špeciál dočerpával palivo pri návrate do Washingtonu z pobytu v Indii a Saudskej Arábii. Kancelária prezidenta USA uviedla, že obaja lídri považujú za potrebné vyvodiť voči Rusku zodpovednosť za podporovanie východoukrajinských separatistov a neplnenie svojich mierových záväzkov. Zároveň podľa nej označili za dôležité dokončiť "robustný balík finančnej podpory" pre Ukrajinu.
Situácia na východe Ukrajiny bola v uplynulých mesiacoch o niečo pokojnejšia vďaka prímeriu zo začiatku septembra, povstalci však minulý piatok ohlásili návrat plnorozmernej vojny. Víkendové ostreľovanie mesta Mariupoľ na pobreží Azovského mora, ktoré je stále pod kontrolou vlády, si údajne vyžiadalo niekoľko desiatok obetí z radov civilistov. Separatistické republiky na území Doneckej a Luhanskej oblasti v utorok ukrajinský parlament zaradil medzi teroristické organizácie, čím prakticky vylúčil možnosť nadviazať mierové rokovania s ich predstaviteľmi, ako požaduje Rusko. Konflikt na východe Ukrajiny si podľa odhadu OSN od apríla 2014 vyžiadal už najmenej 5100 mŕtvych.
Lavrov: Ukrajina musí zostať neutrálna
Ukrajina musí zostať neutrálna a zabrániť tak ďalšiemu rozdeleniu krajiny. V stredu to zdôraznil ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. "V záujme zabránenia ďalšieho delenia krajiny je dôležité, aby si Ukrajina ponechala neutrálny štatút," citovala Lavrova agentúra Interfax. Ukrajinský prezident Petro Porošenko však už na konci decembra podpísal návrh zákona, ktorý ruší štatút neutrality Ukrajiny. Kyjev sa netají ani záujmom vstúpiť do Severoatlantickej aliancie, no pred vstupom krajiny do NATO Porošenko sľúbil zorganizovať o tejto veci referendum. Rusko na tento krok okamžite reagovalo nahnevane a nazvalo ho ohrozením ruskej aj európskej bezpečnosti.
Ukrajinská neutralita sa stala súčasťou ústavy v roku 1996 na základe vyhlásenia nezávislosti z roku 1991. NATO pod tlakom Ruska v roku 2008 na summite v rumunskej Bukurešti zamietlo Ukrajine možnosť stať sa v blízkej budúcnosti členom aliancie a neutrálny štatút v roku 2010 potvrdil vtedajší prezident Viktor Janukovyč. Prijatie Ukrajiny do NATO by totiž muselo podporiť všetkých 28 súčasných členov vrátane viacerých západoeurópskych krajín, ktoré s tým dlhodobo nesúhlasia.
