OSVIENČIM - Mesto Osvienčim na juhu Poľska bude v utorok dejiskom osláv 70. výročia oslobodenia tamojšieho nacistického vyhladzovacieho tábora, na ktorých sa očakáva účasť oficiálnych delegácií zo 41 štátov sveta, ale aj desiatok bývalých väzňov.
Práve ich prítomnosť zverejnený program označuje za hlavný bod celého podujatia, na ktorom sa neráta s príhovormi politikov. O zložení vyslaných delegácií rozhodovali jednotlivé štáty a pozornosť médií sa v uplynulých týždňoch sústreďovala na vyjadrenia, podľa ktorých do Poľska odmietol vycestovať rovnako americký prezident Barack Obama, ako i jeho ruský náprotivok Vladimir Putin. Možná prítomnosť Putina vzbudzovala nevôľu medzi Poliakmi, ktorých vzťahy s Ruskom sú momentálne problematické, pričom poľská vláda popiera tvrdenia, že ruského lídra nepozvala. Zdôrazňuje pritom, že v súvislosti s výročím nerozosielala žiadne formálne pozvánky.
Príslušné "oznámenie" však bolo podľa nej adresované členským štátom EÚ a krajinám prispievajúcim na uchovanie zvyškov tábora Auschwitz, medzi ktorými je aj Ruská federácia. Podujatie pod záštitou poľského prezidenta Bronislawa Komorowského organizuje samotné múzeum v Osvienčime spoločne s medzinárodnou radou osobností angažujúcich sa v jeho udržiavaní.
Koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz, ktorý prevádzkovali nacisti v obsadenej časti Poľska, oslobodili 27. januára 1945 vojaci Červenej armády. V sústave zariadení fungujúcich od roku 1940 našlo smrť vyše milióna ľudí, a to predovšetkým európskych Židov, ale aj nežidovských Poliakov, politických väzňov, sovietskych vojnových zajatcov, Sintov a Rómov, homosexuálov, postihnutých ľudí či Jehovových svedkov. Medzi obeťami figurujú osoby zo všetkých častí vtedajšej Nemeckej ríše. Väčšinu z internovaných ľudí privezených vlakmi systematicky usmrcovali v plynových komorách, ďalší podľahli rozšíreným chorobám, podvýžive či lekárskym pokusom.
V čase oslobodenia sa v tábore nachádzalo už len okolo 7000 väzňov, keďže zvyšných odsunuli preč v rámci takzvaných pochodov smrti. Nacisti sa tiež snažili pred príchodom Sovietov zahladiť stopy po masovom vyvražďovaní. Dnešné múzeum zriadené už v roku 1947 pozostáva zo zachovaných pôvodných a rekonštruovaných prvkov tábora. Od roku 1979 je bývalý tábor zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom Auschwitz-Birkenau, hoci pôvodne sa takto označovala iba časť koncentračných a vyhladzovacích zariadení v dnešnom Osvienčime.
Vysokí predstavitelia Ruska minulý týždeň s pobúrením reagovali na slová poľského ministra zahraničných vecí Grzegorza Schetynu, ktorý v rozhovore pre verejnoprávny rozhlas oslobodenie tábora Auschwitz pripísal ukrajinským vojakom. Schetyna poukázal na skutočnosť, že na miesto dorazil najskôr Prvý ukrajinský front Červenej armády, podľa veľvyslanca Ruska pri OSN Vitalija Čurkina však prívlastok "ukrajinský" v tomto prípade znamenal iba z dôvodu oslobodenia územia Ukrajiny pred vstupom na poľské územie. Dodal, že "ako všetky oddiely sovietskej Červenej armády, aj tento tvorili vojaci rôznych sovietskych národností - Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, Gruzínci, Arméni, Azerbajdžanci a ľudia zo stredoázijských krajín".
Výročie oslobodenia tábora Auschwitz-Birkenau je zároveň Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu, ktorý od roku 2006 zaviedlo Valné zhromaždenie OSN. Generálny tajomník organizácie Pan Ki-mun pri tejto príležitosti vydal vyhlásenie, kde upozorňuje na opätovnú "konfrontáciu menšín s fanatizmom" v dnešnom svete, kde sú na vzostupe "náboženské napätie a iné formy netolerancie". "Zraniteľné spoločenstvá na celom svete pochovávajú svojich mŕtvych a musia sa obávať ďalšieho násilia," vyjadril sa Pan. Odhaduje sa, že nacistická genocída v 40. rokoch minulého storočia si vyžiadala životy šiestich miliónov Židov, milióna Sintov a Rómov, 250 000 duševne a telesne postihnutých ľudí a 9000 homosexuálnych mužov.
