Chaos v Jemene: Prezident rezignoval, boje, nepokoj, krajine hrozí rozpad!

 

Prečo je Jemen pre Spojené štáty a Západ tak dôležitý? Koniec koncov nie je to Kuvajt. Jemen nie je bohatý. V skutočnosti je najchudobnejšou krajinou v arabskom svete. Jeho zmenšujúce sa zásoby ropy sa zrejme vyčerpajú do roku 2020. Jemen sa však nachádza v juhovýchodnom cípe Arabského polostrova, priamo pri strategickom prielive Báb al-Mandab, ktorý oddeľuje Blízky východ od Afriky a ktorým ročne prepláva zhruba dvadsaťtisíc lodí mieriacich k Suezskému prieplavu.

 

Aden, druhé najväčšie mesto Jemenu, bol kedysi záchytným prístavom pre lode na ich dlhej ceste z Európy do Indie. Dnes je už, bohužiaľ, len ospalým miestom, kde v prílivových oblastiach žijú plameniaky a väčšina lodí ho míňa. Vyhýba sa mu najmä americká armáda. V roku 2010 tu samovražední atentátnici z Al-Kájdy narazili loďou plnou výbušnín do amerického torpédoborca Cole a zabili 17 námorníkov.

 

 

Väčšina Jemenčanov sa sústredí na to, ako v upadajúcej ekonomike prerastenej korupciou vyjsť s peniazmi. Mnohí sa musia spoliehať na financie, ktoré im posielajú príbuzní pracujúci v Perzskom zálive. Washington má však starosti s niečím iným. V Jemene sa v roku 2009 sformovala medzi jemenskými a saudským islamistami Al-Kájda z Arabského polostrova (AQAP), ktorú západné spravodajské služby považujú za najnebezpečnejšiu odnož Al-Kájdy.

 

Al-Kájda z Arabského polostrova sa zameriava na obsadenie a udržanie kmeňových oblastí v provinciách Maribo, Bajdá a Šabva, ktoré sú mimo dosahu vlády. AQAP tiež pravidelne posiela samovražedných atentátnikov do hlavného mesta Saná, kde majú zabíjať policajtov a ďalšie bezpečnostné faktory, napríklad príslušníkov spravodajských služieb.

 

 

Avšak Al-Kájda z Arabského polostrova zamestnáva Pentagon a jeho špeciálne zložky najmä kvôli svojmu medzinárodnému vplyvu. Začiatkom mesiaca sa AQAP prihlásila k útoku na redakciu Charlie Hebdo v Paríži. Svoje tvrdenie stále nepodporila jasnými dôkazmi.

 

Avšak už trikrát sa jej podarilo prepašovať funkčnú bombu na palubu lietadiel na medzinárodných linkách. Prvá z nich explodovala na príslušníkovi Al-Kájdy v saudskej Arábii v roku 2009 a len tesne minula šéfa saudskej protiteroristickej jednotky. Druhá bomba sa dostala až do Detroitu. Atentátnik ju mal ukrytú v spodnej bielizni a neúspešne sa ju snažil aktivovať vo chvíli, keď sa lietadlo chystalo na pristátie. Pri treťom incidente prepašovala AQAP výbušninu ukrytú v toneroch od tlačiarní na palubu amerických nákladných dopravných lietadiel. Než spravodajské služby stihli varovať príslušné úrady, bolo lietadlo už pri Dubaji.

 

 

AQAP oznámila, že vo svojom boji neprestane a predpokladá sa, že poskytla svoje vedomosti o výbušninách aj bunkám v severnej Sýrii. Washington pomáhal jemenskej vláde budovať jej protiteroristickú kapacitu vyše desať rokov. Kým americké špeciálne jednotky tajne cvičili Jemenčanov na základni pri hlavnom meste, Spojené štáty, Saudská Arábia a Jemen spolupracovali na útokoch bezpilotných lietadiel Reaper na podozrivých bojovníkov v odľahlých oblastiach.

 

Útoky bezpilotných lietadiel sú veľmi kontroverzné. Počas niekoľkých rokov zabili desiatky civilistov. V roku 2011 jeden útok usmrtil aj amerického občana - príslušníka Al-Kájdy na Arabskom polostrove Anvara Avlakího. Súčasné politické a bezpečnostné otrasy v Jemene však vyvolávajú otázku, s kým by Spojené štáty mali spolupracovať a ako dlho by takáto spolupráca v nepokojnej krajine trvala.

 

​

 

Najhorším scenárom pre Spojené štáty, ich spojencov v Perzskom zálive aj pre Jemen by bola občianska vojna medzi šiitskými húsiami, pravdepodobne podporovanými Iránom, a sunitmi podporovanými Al-Kájdou. Niet teda divu, že Spojené štáty majú teraz na pobreží Jemenu pripravené dve výsadkové vojnové lode. Ak sa situácia bude ďalej vyostrovať, sú pripravené z krajiny evakuovať svojich občanov.

Spojené štáty sa rozhodli pozastaviť časť svojich protiteroristických operácií proti príslušníkom teroristickej siete al-Káida v Jemene. Ide o krok súvisiaci so zmenou pomerov v tejto krajine, keď Iránom podporovaní šiitskí povstalci, zvaní húsíovia, tento týždeň donútili vedenie krajiny odstúpiť. 

 

Pád Spojenými štátmi podporovanej vlády v Jemene paralyzuje protiteroristickú operáciu v tejto krajine, uviedli podľa agentúry Reuters dvaja predstavitelia amerických bezpečnostných zložiek. Nemenované americké vládne zdroje hovoria, že pozastavenie protiteroristických operácií je len dočasné a súvisí s nejasnou a chaotickou situáciou v Jemene. 

 

Hovorca washingtonského Bieleho domu Josh Earnest na rozdiel od spomínaných zdrojov novinárov informoval, že USA chcú s Jemenom pokračovať v tesnej spolupráci v boji proti terorizmu. Dodal, že v doterajšej stratégii sa nič nemení. "Nemám vám k tomu teraz čo povedať," uviedol pred novinármi.

 

Agentúra AP priniesla reakciu analytika talianskeho Inštitútu medzinárodných politických štúdií Lorenza Vidina, autora knihy Al-Káida v Európe, ktorý sa obáva, že AQAP teraz bude mať "voľné ruky" na časti územia Jemenu, čo môže znamenať aj posilnenie schopnosti plánovať útoky proti USA. Spojené štáty v piatok stiahli zo svojho veľvyslanectva v Jemene ďalšiu časť personálu. Stalo sa tak po páde vlády, ktorá bola kľúčovým spojencom USA v boji proti teroristickej sieti al-Káida.

 

Šiitskí moslimovia, zvaní húsíovia, sú nepriateľmi AQAP, ktorá pozostáva zo sunnitských islamistov. Húsíovia sú však aj proti USA, čo sa ukázalo aj počas demonštrácií na ich podporu v jemenskej metropole Saná, kde vykrikovali: "Smrť Amerike, Smrť Izraelu".

 

Húsíami zosadený jemenský prezident Abd Rabbuh Mansúr Hádí "nielen toleroval americké bezpilotné lietadlá, on ich vítal," uviedol Bruce Riedel z amerického Brookings Institution think tank's Intelligence Project. Riedel predpokladá, že v dohľadnej budúcnosti sa zrejme v Jemene neobjaví "podobne nadšený partner".