MOSKVA - Ruská menová kríza tvrdo doľahla na liečbu vážne chorých, pretože veľkú časť liekov Rusko kupuje v zahraničí a v dôsledku znehodnotenia rubľa náklady na ich dovoz rastú. V rozhovore pre agentúru RIA Novosti to vyhlásil hlavný ruský detský onkológ Vladimir Poljakov. Ruské nemocnice podľa neho "zachvátila panika".
Lekári podľa Poljakova naliehavo žiadajú vládu, aby na dovoz liekov uvoľnila zo štátnej pokladnice väčšie prostriedky. Menová núdza doľahla hlavne na onkologické kliniky, kde je percento dovážaných liekov zvlášť vysoké.
"Na tuzemskú výrobu sme nestačili prejsť a nemocnice sa dostávajú do alarmujúcej situácie," povedal Puljakov. Niektorý z členov vlády by podľa neho mal prehovoriť v ruskej televízii, pretože pacientov i liečebné zariadenia zachvátila panika.
Ruský rubeľ začiatkom týždňa utrpel desaťpercentnú stratu, najhlbšie jednodňové oslabenie od roku 1998, kedy rýchly pád meny zaviedol Rusko do platobnej neschopnosti a ľudia stratili väčšinu úspor. V stredu rubeľ výrazne spevnil po správach, že ruské ministerstvo financií začalo predávať devízy a centrálna banka ohlásila opatrenia na stabilizáciu finančných trhov.
Dnes ráno zasiahla rubeľ volatilita, pretože sa očakáva, ako zareaguje Vladimir Putin. Momentálne sa nachádza na hodnote 62 rubľov za dolár.
Česká ekonomika by sa pre krízu v Rusku mohla prepadnúť do recesie
Ekonomická situácia v Rusku bude mať negatívny vplyv aj na české hospodárstvo. Pocítia to predovšetkým firmy, ktoré tam vyvážajú. Podľa najhoršieho scenára, ktorý ekonómovia vypracovali, by mohol výkon českej ekonomiky v roku 2015 dokonca klesnúť. Upozorňujú však, že tieto najhoršie obavy hrozia len s 20-% pravdepodobnosťou. Informoval o tom na svojej internetovej stránke pražský denník Mladá fronta Dnes.
Rusko v dôsledku klesajúcich cien ropy a zvyšovania úrokových sadzieb čaká na budúci rok recesia. Tú pocíti aj Česko. "Ak ruská ekonomika v budúcom roku stratí 3 %, mohlo by to podľa môjho názoru odhryznúť z českého rastu okolo 0,3 percentuálneho bodu," myslí si ekonóm spoločnosti Era Jan Bureš.
Situácia doľahne najmä na exportérov. Tovar z dovozu sa totiž stane pre Rusov ešte drahší, a tak siahnu po domácich produktoch. "Riziko je v možnej strate ruského trhu a nahradenie pozícií českých firiem zahraničnou alebo ruskou konkurenciou," potvrdil analytik Zväzu priemyslu a dopravy Bohuslav Čížek. Problém budú mať tiež exportéri, ktorí v rubľoch fakturujú a nemajú svoje pozície voči pohybu kurzu meny zaistené.
Na výrazný pokles dovozu v dôsledku recesie a poklesu kurzu rubľa doplatia najmä Čína, Nemecko, Ukrajina, Bielorusko a Japonsko, ktoré do Ruska vyvážajú najviac. Podiel Ruska na celkovom českom exporte je pomerne nízky, zaujíma siedme miesto s 3,9 %.
"Vzhľadom na veľkosť obchodných väzieb medzi ČR a Ruskom možno odhadnúť, že 20-% pokles vývozu do Ruska zníži český hrubý domáci produkt (HDP) o 0,15 %. Prepad vývozu do Ruska o polovicu by ubral z českého HDP 0,38 %," odhaduje ekonóm Deloitte David Marek.
Pre českú ekonomiku bude skôr kľúčové, ako sa bude dariť eurozóne. Česku navyše budú podľa analytika Bureša pomáhať nižšie ceny ropy, ktoré by mali efekt slabšieho dopytu z Ruska kompenzovať.
Analytik ČSOB Jan Čermák s kolegami už pred niekoľkými mesiacmi vytvoril odhady najčernejšieho vývoja. Scenár počíta s prepadom ruského HDP medziročne o 8 % v každom kvartáli 2015. To sa približne rovná historicky najhoršej recesii ruskej ekonomiky v roku 2009. Tento šok by sa na českú ekonomiku preniesol cez Nemecko, ktoré je dôležitým ruským a hlavným českým obchodným partnerom.
Rast českého HDP by sa pri takto drastickom prepade ruskej ekonomiky a s tým súvisiacim spomalením Nemecka zhoršil o necelé 3 percentuálne body. Inak povedané, namiesto očakávaného rastu v roku 2015 na úrovni 2 % by Česku hrozil mierny prepad ekonomiky. Ide však o katastrofický scenár, ktorý je pravdepodobný približne z 20 %.
EÚ musí tlačiť na Rusko formou sankcií, tvrdí Schäuble
Európa nemá inú možnosť a musí udržiavať tlak na Rusko prostredníctvom sankcií vzhľadom na krízu na Ukrajine. Dvere pre dialóg však ostávajú otvorené. V stredu to uviedol nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. Zopakoval stanovisko nemeckej vlády, podľa ktorého sa situácia medzi Ukrajinou a Ruskom nedá riešiť len vojenskými prostriedkami. "Preto ostáva trpká cesta sankcií,“ povedal Schäuble. Minister však uviedol, že EÚ uprednostňuje spoluprácu, pričom víta ponuky na dialóg.
Európska únia zároveň rozšíri svoj zákaz investovania na Kryme, ktorý sa dotkne ruskej čiernomorskej ropy a plynu, informovali nemenovaní predstavitelia únie v stredu. Európsky blok tak sprísni sankcie, ktoré po prvýkrát uvalil na Moskvu po anexii polostrova. Opatrenia oznámia lídri 28-člennej únie na summite, ktorý sa bude konať vo štvrtok a v piatok v Bruseli. Skoordinujú ich s podobnými krokmi zo strany Spojených štátov, uviedli zdroje pre agentúru Reuters.
Fed pravdepodobne zvýši úroky v budúcom roku
Americký Federálny rezervný systém (Fed) smeruje k tomu, že v budúcom roku zvýši úroky. Vyplýva to zo záverov jeho dvojdňového zasadania, ktoré sa skončilo v stredu. Centrálna banka USA uviedla, že zaujme trpezlivý prístup v rozhodovaní, kedy posunúť náklady na požičiavanie vyššie.
Fed znížil svoju hlavnú úrokovú sadzbu takmer na nulu v decembri 2008 v boji proti finančnej kríze a hlbokej recesii. Teraz, keď nezamestnanosť v krajine je na šesťročnom minime 5,8 %, sa mnohí ekonómovia domnievajú, že Fed začne zvyšovať úroky zhruba v polovici budúceho roka.
Kvartálna aktualizácia prognózy vývoja ekonomiky, ktorú Fed zverejnil v stredu, ukázala, že predstavitelia centrálnej banky USA očakávajú dobrý vývoj hospodárstva krajiny napriek slabému globálnemu prostrediu. Fed predpovedá, že ekonomika USA v roku 2015 vzrastie o 2,6 až 3 %. Svoju predikciu tak v porovnaní so septembrovou predpoveďou nezmenil.
Centrálna banka USA ďalej očakáva pokles nezamestnanosti do konca budúceho roka na 5,2 až 5,3 %. V porovnaní s predošlou prognózou je to mierne zlepšenie. Fed však pripustil, že inflácia v krajine sa v budúcom roku pravdepodobne spomalí na úroveň 1 až 1,6 % v dôsledku pádu cien ropy.
Ceny ropy stagnujú, americká WTI sa obchoduje hlboko pod 57 USD za barel
Ceny ropy sa dnes ráno výraznejšie nepohli a takmer stagnovali. Americká WTI sa obchoduje hlboko pod úrovňou 57 USD (45,79 eura) za barel. Informovali o tom agentúry DPA a Bloomberg. Barel (159 litrov) americkej ropy WTI s januárovým kontraktom sa dnes ráno o 7.31 SEČ predával po 56.46 USD. To je o 1 cent menej ako v stredu (17. 12.) na konci obchodovania na newyorskej komoditnej burze. Kontrakt počas stredy posilnil o 54 centov na 56,47 USD za barel. Februárový kontrakt na severomorskú ropu Brent dnes ráno zdražel o 22 centov na 61,40 USD za barel, keď si počas stredy pripísal 2 %.
Zásoby ropy v USA počas uplynulého týždňa klesli o 847.000 barelov, ukázala stredajšia správa amerického ministerstva energetiky. Hlavnou príčinou mierneho stredajšieho zdraženia čierneho zlata je podľa obchodníkov protipohyb po prudkom páde jeho cien. Ceny ropy sa od leta prepadli takmer o polovicu a od konca novembra, keď Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) na svojom zasadnutí odmietla znížiť oficiálne ťažobné kvóty, o vyše 20 %. Dôvodom je nadbytok ponuky na trhu predovšetkým pre boom ťažby ropy z bridlíc v USA.
