BRUSEL - Štáty Európskej únie môžu za určitých podmienok obmedziť výplatu niektorých sociálnych dávok prisťahovalcom z iných krajín EÚ. Uviedol to Súdny dvor EÚ k prípadu rumunskej občianky, ktorá sa súdi s pracovným úradom v nemeckom Lipsku. Slobodný pohyb občanov Európskej únie tak nemusí automaticky zaručovať prístup k systému sociálnej podpory v rôznych členských krajinách.
"Európska komisia dlhodobo zdôrazňuje, že právo na voľný pohyb nie je právom na slobodný prístup k systémom sociálnej podpory v rôznych členských krajinách. Súd to dnes potvrdil," privítala v Bruseli stanovisko súdu hovorca Európskej komisie Mina Andreevová.
Rumunka Elisabeta Danoová so synom Florinom podľa súdu neprišla do Nemecka hľadať prácu a ani si zamestnanie nehľadala. Napriek tomu žiadala úrad práce v Lipsku o poskytnutie dávky základného zabezpečenia pre uchádzačov o zamestnanie. Nie je kvalifikovaná a v Rumunsku ani v Nemecku nikdy nepracovala. Od novembra 2010 býva v krajine u svojej sestry. Na syna poberá prídavky na dieťa 184 eur mesačne a zálohu na výživné 133 eur mesačne, tieto peniaze predmetom sporu nie sú
Nemecký úrad práce jej dávky pre uchádzačov o prácu priznať odmietol a súd v Lipsku, ktorý prípad rieši, sa obrátil so žiadosťou o výklad európskych pravidiel na Súdny dvor EÚ. Kauza je v únii sledovaná napríklad kvôli pretrvávajúcej britskej diskusii o východoeurópskych prisťahovalcoch, ktorí majú údajne zneužívať tamojší sociálny systém.
Európsky súd dnes pripomenul, že podľa smernice o právach občanov EÚ, nie je hostiteľský štát v prvých troch mesiacoch pobytu povinný nárok na sociálnu pomoc ľuďom z iných únijných krajín vôbec priznávať.
Pri pobyte medzi troma mesiacmi a piatimi rokmi smernica podmieňuje právo na pobyt okrem iného tým, že ekonomicky nečinné osoby musia mať "dostatočné vlastné prostriedky", podotkol súd. Cieľom smernice je podľa neho práve snaha zabrániť ekonomicky nečinným občanom EÚ vo využívaní systému sociálnej ochrany hostiteľského štátu k financovaniu života.
"Členský štát teda musí mať možnosť odoprieť priznanie sociálnych dávok ekonomicky nečinným občanom únie, ktorí slobodu pohybu využívajú iba s cieľom získať nárok na sociálnu podporu od iného členského štátu," uviedol súd v tlačovej správe. Danoová a jej syn nemajú dostatočné prostriedky, a preto sa pobytu v Nemecku na základe smernice o právach občanov EÚ dožadovať nemôžu.
Únijné nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia podmienky pre poskytovanie osobitných nepríspevkových peňažných dávok neupravuje, dodal súd. To môžu urobiť zákonodarcovia v každej z krajín, vrátane rozsahu rizík, ktoré dávky pokrývajú.
