PRAHA - Miloš Jakeš patrí ku kľúčovým komunistickým politikom z čias pred novembrom 89. V rokoch 1987-1989 bol generálnym tajomníkom Ústredného výboru KSČ, teda najvyšším predstaviteľom komunistickej moci. Bol presvedčený o ideách komunizmu a dodnes kritizuje kapitalizmus. Najnovšie priznal, že Nežná revolúcia bola zinscenovaná tajnou službou. Žiadny Václav Havel a jemu podobní ľudia nemajú na prevrate zásluhu.
V nedávnom rozhovore pre český časopis Reflex prezradil, že revolúcia neprebehal tak, ako sa to dnes učí v školách. Zaspomínal si, ako mu ešte v deň revolúcie volal vtedajší náčelník Štátnej bezpečnosti, generál Alojz Lorenc. „Súdruh Jakeš, zhromaždenie už skončilo, priebeh bol dobrý, ľudia sa rozchádzajú,“ povedal pre časopis Jakeš.
Prevrat zinscenovala ŠtB
November 89 zneužilo niekoľko vysokopostavených členov strany, aby spolu s ŠtB zvrhli vedenie strany. Stál za tým aj Lorenc. „Ibaže sa im to vymklo. Chamtivosť po moci otvorila cestu k štátnemu prevratu. Neboli sme jednotní,“ hovorí Jakeš.
Ľutuje, že proti demonštrantom nepovolal ľudové milície. Tie mali brániť spoločenský poriadok a nahnať strach propagandistom. Predsedníctvo ich schválilo, no v osudnom momente nezakročili. Vtedy mu volal šéf milícií Novák. „Praha ich odmieta prijať,“ povedal Jakešovi.
Podľa Milouša, ako ho ľudovo prezývali, išlo o skrytý boj o moc. „Boli tam kohúti, ktorí chceli byť generálnym tajomníkom. Štepán, Adamec, a Štrougal, ktorý neuniesol, že sa ním nestal v roku 1987 namiesto mňa. Všetci sledovali jedno – a poviem to vulgárne: Nesmieme si zašpiniť ruky,“ povedal Jakeš. Nikto z nich nechcel riskovať, aby nespravil niečo neprijateľné, pretože by im to zahatalo cestu na vrchol politickej moci.
Mal som povolať armádu
Zakročiť mohla ešte armáda. Podľa neho chcela brániť socialistický režim, no rozhodovala o tom Rada obrany štátu. A tú Jakeš nezvolal, doteraz to ľutuje. „Mal som ju zvolať. Bola to chyba, že som to neurobil,“ prezradil. O pár dní neskôr už Ústredný výbor strany zvolal schôdzu, na ktorej zvrhol predsedníctvo strany. Generálnym tajomníkom sa stal Karel Urbánek.
Doteraz je o svojej verzii prevratu Jakeš presvedčený. „November zinscenovala ŠtB. Žiadni disidenti – Havlovia, Vondrovia – na tom nemajú zásluhu, tí iba prevzali moc. Poslali študentov do fabrík a 27. novembra vyhlásili generálny štrajk. A aj tak sa museli opierať o komunistov.“
Bez Čalfu by vraj neprijali ani jedno vládne opatrenie, ten sa mal dať do ich služieb. „Komunistickí poslanci, ktorí zvolili Havla prezidentom, boli dokonale vystrašení. Tento strach obstaral Čalfa. Na možných odporcov boli namierené televízne kamery. Komunistický parlament zvolil Havla jednohlasne. Veď je to absurdné,“ dodal 92 ročný Jakeš. Vadili mu aj ľudia z okupačného roka 1968. Dubček a Smrkovský boli podľa Jakeša ovládaní médiami.
Kapitalizmu nikto nerozumel
Vyjadril sa aj na vtedajšiu opozíciu, ktorá sa združovala pri Charte 77. „U nás žiadna reálna opozícia nebola, to boli takí kecálkovia, ktorí sa nechali živiť zo západných peňazí, schádzali sa a robili krik za pomoci cudzieho rozhlasu,“ tvrdí Jakeš. Obul sa aj do Prognostického ústavu. Následná normalizácia bola ekonomicky výhodná. „Prišli ľudia, ktorí tomu rozumeli a robili to poctivo.“
Podľa neho oni nastoľovali kapitalizmus. „Dokonale si preštudovali kapitalizmus, druhí houby vedeli, a potom tu machrovali a boli ako králi. To oni po novembri nastoľovali kapitalizmus so všetkými jeho krásami,“ odhalil Jakeš začiatky kapitalizmu.
Jakeš sa mýli
Jeho tvrdenia sa nezakladajú na pravde, zareagoval odborník. “Napriek špekulatívnym teóriám, ktoré absolutizujú dokonale zorganizovaný mocenský prevrat, kde mali hrať presne stanovenú úlohu študenti ako bábky na špagátiku v rukách proreformnej skupiny komunistického aparátu, príslušníkov štátnej bezpečnosti (ŠtB) po dohode s disentom, existujú hodnoverné dokumenty vyvracajúce tieto teórie,“ vyhlásil dávnejšie Ľubomír Morbacher z Ústavu pamäti národa.
Podľa Morbachera generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Miloš Jakeš a vtedajšia najvyššia vládnuca garnitúra, ani tieňová proreformná skupina, neboli pripravení na rozhodujúcu situáciu, pri ktorej nastali podmienky na mocenský zvrat v Československu.
November 1989
S vývojom po 17. novembri podľa Morbachera zložky federálneho ministerstva vnútra nepočítali ani v najhorších snoch. Po pokojnom zhromaždení na Albertove, kde si prítomní pripomenuli smrť študenta Jana Opletala, sa chcela časť zhromaždených vydať na Václavské námestie. Skupina usporiadateľov sa ich snažila nasmerovať na Vyšehrad, odtiaľ sa demonštranti však pustili do centra Prahy, začali prevolávať heslá.
Po telefonáte medzi pražským šéfom Verejnej bezpečnosti (VB) a námestníkom českého ministra vnútra zaznel povel prehradiť Vyšehradskú a zabrániť demonštrantom vstup do mesta. Pri následných stretoch s nimi zasahovali nielen príslušníci pohotovostného pluku Zboru národnej bezpečnosti (ZNB), ale aj oddiel zvláštneho určenia (tzv. Červené barety) a príslušníci ŠtB v civile.
Výsledkom bol brutálny zásah voči pokojným neozbrojeným študentom. „Vtedajší mocní vôbec neboli pripravení na situáciu, ktorej sa tajne obávali, že tvrdý zákrok voči demonštrantom spustí spontánne vystúpenie obrovského množstva občanov - mlčiacej väčšiny,“ uviedol Morbacher.
