MOSKVA - Rusko v júni a júli zaregistrovalo deväť prípadov ostreľovania svojho územia zo strany Ukrajiny. Na jeho území za tento čas vybuchli aj desiatky delostreleckých granátov a mín, informoval v noci nadnes vo vysielaní televízie Rossija-24 námestník ruského ministra obrany Anatolij Antonov.
Antonov podľa agentúry ITAR-TASS upozornil, že o život prišiel jeden ruský občan. Dodal, že ak by k rovnakej situácii došlo v USA, nasledovala by iná reakcia ako v prípade Ruska, ktoré podľa jeho slov zachováva zdržanlivosť a správa sa zodpovedne.
Ruský vládny úradník uviedol, že "je úplne evidentné, kto koho provokuje na hraniciach". Vyzval pozorne sledovať aj situáciu v Luhansku a Donecku, kde je civilné obyvateľstvo vystavené ostreľovaniu reaktívnymi strelami.
Posledné ostreľovanie na ruskej strane spoločnej hranice s Ukrajinou zaregistrovali 20. júla na hraničnom priechode Gukovo v Rostovskej oblasti, keď odtiaľ bolo potrebné evakuovať zamestnancov ruskej colnej správy. Dva dni predtým kvôli ostreľovaniu evakuovali v prihraničnom pásme v Rostovskej oblasti asi 90 obyvateľov dvoch osád.
V súvislosti s ostreľovaním a narušovaním ruských hraníc ukrajinskými vojakmi ruské ministerstvo zahraničných vecí 12. júla vyjadrilo rozhodný protest a žiadalo o okamžitú nápravu.
Na druhej strane, Ukrajina tiež obviňuje Rusko z narušovania spoločných hraníc, ako aj nepovolenej prepravy zbraní, streliva a ozbrojencov na pomoc proruským separatistom, ktorí na východe Ukrajiny vedú boj s vládnymi silami.
V snahe potlačiť separatistické tendencie na juhu a východe Ukrajiny tam Kyjev na jar spustil tzv. protiteroristickú operáciu, ktoré sa ešte viac zintenzívnila po víťazstve Petra Porošenka prezidentských voľbách. Porošenko totiž potlačenie separatistov a normalizáciu situáciu v Doneckej a Luhanskej oblasti označil za jednu zo svojich priorít.
NATO má dôkazy o neustálom prísune ruských zbraní na Ukrajinu
Severoatlantická aliancia tvrdí, že disponuje dôkazmi o neustálom prísune zbraní z Ruska na Ukrajinu od zostrelenia dopravného lietadla spoločnosti Malaysia Airlines, ku ktorému došlo minulý týždeň vo východoukrajinskej separatistickej oblasti. Informovala o tom dnes agentúra Reuters.
"Všimli sme si nárast počtu zbraní prevezených za uplynulých niekoľko týždňov z Ruska na Ukrajinu. Naďalej vidíme dôkazy presunu zbraní z Ruska na Ukrajinu aj od zostrelenia letu číslo MH17 spoločnosti Malaysia Airlines, a to nás znepokojuje," uviedol pre Reuters nemenovaný predstaviteľ NATO.
Európska únia vydala vyhlásenie, podľa ktorého musí Moskva zastaviť cezhraničný tok zbraní, pretože inak bude čeliť prísnejším sankciám. Lietadlo Boeing-777, ktoré letelo z Amsterdamu do Kuala Lumpuru, sa zrútilo 17. júla počas letu nad východom Ukrajiny, nad pohraničným územím kontrolovaným proruskými silami.
Objavili sa podozrenia, že stroj zostrelil protilietadlovým systémom Buk, ktorý má vo svojom arzenáli ukrajinská i ruská armáda a podľa Kyjeva aj proruskí vzbúrenci operujúci na východe Ukrajiny. Všetky strany však zodpovednosť svorne popierajú.
Nacionalisti predložili v parlamente návrh o obnovení jadrového statusu
Poslanci ukrajinskej radikálnej nacionalistickej strany Sloboda predložili dnes parlamentu návrh zákona o obnovení jadrového statusu krajiny. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.
Vypracovanie legislatívy o jadrovom statuse iniciovala parlamentná frakcia tejto strany. Text návrhu zákona zatiaľ nezverejnili.
Sloboda sa stala súčasťou ukrajinskej vládnucej koalície po februárovom štátnom prevrate a je spájaná s Pravým sektorom. Traja členovia strany zastávajú funkcie v súčasnej ukrajinskej vláde.
Ukrajina, ktorá po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 disponovala tretím najväčším jadrovým arzenálom na svete, sa vzdala atómových zbraní v roku 1996 výmenou za bezpečnostné záruky zo strany Spojených štátov, Ruska a Británie.
