BERLÍN - Poslanci nemeckého parlamentu schválili dnes zavedenie inštitútu minimálnej mzdy. Jej presadenie je triumf pre sociálnych demokratov (SPD), ktorí vstúpili v decembri do vlády s konzervatívcami spolkovej kancelárky Angely Merkelovej. Ona sama označila minimálnu mzdu za "bolestivý" politický kompromis.
Merkelovej konzervatívci (CDU/CSU) uzavreli tzv. veľkú koalíciu so sociálnymi demokratmi po tom, ako vlani síce zvíťazili vo voľbách, ale nemali parlamentnú väčšinu.
Za zavedenie minimálnej mzdy dnes hlasovalo 535 poslancov Spolkového snemu (Bundestag), proti boli piati a 61 sa zdržalo hlasovania, informovala agentúra Associated Press.
Väčšina pracujúcich v najväčšej ekonomike Európy bude mať na základne schválenej legislatívy od 1. januára garantovanú minimálnu mzdu 8,5 eura na hodinu, čo predstavuje približne 1 300 eur mesačne. Niektorí zamestnávatelia budú mať dva roky na to, aby ju postupne uplatnili. Minimálna mzda sa nebude týkať pracovníkov do 18 rokov veku a dlhodobo nezamestnaných počas prvých šiestich mesiacov po nástupe do práce.
Ministerka práce Andrea Nahlesová povedala, že priamy osoh z minimálnej mzdy bude mať 3,7 milióna ľudí, čo podľa nej "prinesie viac spravodlivosti do podnikania a spoločnosti a posilní Nemecko".
Prieskumy ukázali, že minimálna mzda má všeobecnú podporu, avšak Merkelovej konzervatívci s ňou súhlasili iba neochotne v obave, že povedie k strate pracovných miest.
Kancelárka povedala, že "bolestivý kompromis" urobila, aby zaručila stabilnú vládu. "Teraz to bolo schválené a my budeme musieť dozrieť na to, že je to uplatňované rozumne," povedala na konferencii skupiny blízkej k jej konzervatívcom, ktorá kritizuje vládnu politiku. Kancelárka priznala, že "sú tu isté riziká" v bývalých východonemeckých spolkových krajinách, ktoré stále ekonomicky zaostávajú za západnými.
Nemecko doteraz ako jedna z mála priemyselne rozvinutých krajín Západu nemalo celoštátnu minimálnu mzdu. Jednotlivé sektory si ju vyjednávali sami rokovaním odborov so zamestnávateľmi.
