Irak (Zdroj: SITA)
BAGDAD/PRAHA - Otázky a odpovede k súčasnej situácii v Iraku:
Irak je zmietaný násilím už roky, čo je teraz nové?
Najvážnejšiu krízu v krajine za posledných niekoľko rokov spôsobila pomerne blesková ofenzíva islamských radikálov zo sunnitskej organizácie Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL), ktorí postupujú na juh k Bagdadu a nenarážajú zatiaľ na väčšie prekážky. V najčiernejších scenároch panujú obavy z rozpadu krajiny na sunnitskú, šítsku a kurdskú časť.
Kedy ofenzíva začala a ako pokračuje?
Začiatkom januára ISIL ovládla město Fallúdža (asi 60 kilometrov západne od metropoly Bagdadu) a čiastočne dobyla město Ramadi (metropola prevažne sunnitskej provincie Anbar). Pred pár dňami obsadila severnú provinciu Ninive vrátane administratívneho strediska Mosule a potom aj mesto Tikrít, správne stredisko provincie Saláhaddín, asi 150 kilometrov severne od Bagdadu.
Čoho chcú radikáli z ISIL dosiahnuť?
Organizácia ISIL, ktorá vznikla z irackej odnože teroristickej organizácie Al-Kájda, chce zriadiť na severe Sýrie a Iraku islamský štát a spolieha na podporu sunnitských kmeňov. V Sýrii drží územie východnej provincie Dajr az-Zaur, kde sa ťaží ropa. Podľa niektorých názorov, napríklad saudskoarabského princa Fajsala, ktorý predtým velil rozviedke, nebrala iracká vláda nebezpečenstvo ISIL dlho vážne.
Má iracká vláda dostatočnú kapacitu bezpečnostných zložiek?
Papierovo áno. Iracké bezpečnostné zložky zahrňujú asi 193 000 vojakov a na 500 000 policajtov a členov polovojenských jednotiek. ISIL má údajne najmenej 15 000 bojovníkov, mnohé z nich sú vojaci zvrhnutého Saddámovho režimu. Iracká armáda sa ale stále formuje a napríklad má len veľmi obmedzené letectvo. Podľa niektorý názorov mohlo byť chybou, že Spojené štáty, ktoré Irak opustili koncom roka 2011, pomáhali budovať armádu podľa západného vzoru.
Prečo sa tisíce vojakov irackej armády vzdávajú či dezertujú?
V irackej armáde bojujú šíti po boku sunnitov, z ktorých nie všetci sú ochotní položiť život za vládu šítského premiéra Núrího Málikího, ktorého politika podľa nich utláča sunnitskú menšinu. Radikáli z ISIL tiež vojakov a policajtov zastrašujú, napríklad na internet umiestnili video, ktoré má ukázať, ako skončí každý sunnita ochotný slúžiť šiitskej vláde - s odrezanou hlavu.
Zapoja sa do bojov v Iraku zahraničné jednotky?
Americký prezident Barack Obama v piatok oznámil, že USA Iraku pomôžu, ale hlavna zodpovednosť je podľa neho na tamojšej vláde. Rozhodnutie o forme americkej pomoci vraj padne v nasledujúcich dňoch, vyslanie pozemných jednotiek úplne vylúčil. Tiež Irán je pripravený pomôcť irackej vláde, iránsky prezident Hasan Ruhan povedal, že by mohol pri obnove bezpečnosti v Iraku dokonca zvážiť prípadnú spoluprácu s USA.
