KYJEV - Počas februárových bojov v kyjevských uliciach väčšina ľudí zahynula guľkami, vypálenými z policajných zbraní. Uviedol to dnes pred poslancami úradujúci ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov. Krviprelievanie v Kyjeve pred zvrhnutím režimu prezidenta Viktora Janukovyča si vyžiadalo viac ako stovku obetí na životoch.
"Našich vyšetrovateľov zaujíma nielen otázka, kto zabíjal, ale tiež otázka, kto vydal rozkaz zabíjať," uviedol Turčynov podľa agentúry Interfax v odpovedi na ponuku Európskeho parlamentu pomôcť s vyšetrovaním zločinov.
Ukrajinci podľa Turčynova budú vďační za akúkoľvek pomoc, "vrátane účastí medzinárodných expertov" na vyšetrovaní. To síce nepostupuje tak rýchlo, ako by si prezident prial, sľúbil však, že "celá pravda o vrahoch a ich zákazníkoch bude odhalená". "Vyšetrovanie dotiahneme až do konca, a ten nastane, až keď všetci - zabijaci a objednávatelia - budú sedieť na lavici obžalovaných," zdôraznil Turčynov.
Počet obetí krviprelievania dosiahol alarmujúce číslo 104. Väčšina obetí zomrela na následky paľby vedenej z výšky. Ozbrojenci na strechách vtedy mierili nielen na protivládnych demonštrantov, ale často aj na policajtov a nezúčastnených civilistov. Kto za útokmi stál, nie je doteraz jasné. V Kyjeve sa špekulovalo o akcii špeciálnych jednotiek ministerstva vnútra, o provokáciu pravicových nacionalistov či o krviprelievaní vyvolanom Moskvou. Ukrajinský parlament vytvoril vyšetrovaciu komisiu, objasniť pozadie sľubuje aj nová vláda.
Moskva naopak tvrdí, že akcia bola dielom ukrajinských nacionalistov, ktorí paľbou do vlastných radov chceli zvýšiť rozhorčenie demonštrantov a podporiť medzinárodný odpor voči vtedajšiemu ukrajinskému vedeniu. Ruská argumentácia sa opierala aj o únik záznamu telefonického rozhovoru medzi ministerkou zahraničia Catherine Ashtonovou a šéfom estónskej diplomacie Urmasom Paetom. Vyplynulo z neho, že za februárovou streľbou do protivládnych demonštrantov v Kyjeve mohol byť niekto z vtedajšej opozície.
