BRATISLAVA – Cirkev je podľa predsedu Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj kardinála Petra Tuksona vážne znepokojená, keď ideológia konkrétnej skupiny jednotlivcov dokáže nejakým spôsobom vytvoriť nové ľudské právo.
Ako povedal dnes na tlačovej besede v Bratislave počas konferencie na tému Katolícka cirkev a ľudské práva, jedným príkladom je snaha niektorých legitimizovať zabíjanie nenarodených detí prostredníctvom podpory tzv. “reprodukčných práv”, “reprodukčných služieb” a ďalších zaťažených termínov, ktoré len zakrývajú tragédiu potratu.
Zároveň upozornil, že eutanázia by tiež podľa niektorých mala byť ľudským právom, a nielen pre dospelých. „Po prvýkrát v histórii belgický parlament prijal vo februári 2014 princíp, že dokonca aj dieťa, bez dolného ohraničenia veku, môže požiadať, aby ho zabili a ukončili tak jeho utrpenie,“ povedal. Podľa neho tento zákon otvára dvere pre rozšíreniu eutanázie na hendikepovaných, trpiacich demenciou, psychicky chorých a napokon aj na tých, ktorí sú unavení životom.
Ďalším príkladom je podľa kardinála používanie termínu “gender” v snahe naznačiť, že pohlavie nie je biologicky dané ako mužské a ženské, ale je len spoločenským konštruktom či produktom toho, čo si jednotlivci myslia alebo čím sa cítia byť. „Okrem toho pokusy definovať tých, ktorí sa prejavujú homosexuálnym správaním ako ľudí, ktorí by mali byť kategorizovaní do zvláštnej skupiny v rámci ochrany ľudských práv, presahujú ochranu, ktorá je v deklarácii ľudských práv garantovaná všetkým ľuďom. S tým súvisí aj návrh, že manželstvo by malo byť nanovo definované, aj napriek tomu, že manželstvo je podľa svojej prirodzenosti zväzkom jedného muža a jednej ženy, zameraným na ich vzájomnú lásku a rast ľudskej rodiny, ako to hovorí aj medzinárodné právo,“ zdôraznil.
Takéto pozície podľa neho skresľujú realitu, pretože sa snažia prepísať ľudskú prirodzenosť. Prirodzenosť manželstva totiž nie je náboženskou otázkou. „Manželstvo je vecou prirodzenosti. Kristus posväcuje manželstvo ako sviatosť pre pokrstených a dáva mu vážnosť, ktorá prekračuje jeho prirodzenosť. Štát chráni manželstvo, pretože je nevyhnutné pre rodinu a spoločné dobro spoločnosti. Ale ani cirkev, ani štát manželstvo nevynašli, a ani nemôžu zmeniť jeho prirodzenosť,“ konštatoval. Cirkev podľa Turksona rozhodne bráni práva na život a telesnú bezpečnosť každého, bez ohľadu na “sexuálne odlišnosti,” ktoré pociťuje. Cirkev to vníma ako vec najzákladnejších ľudských práv.
