MOSKVA - Ruská vláda v piatok prvýkrát oficiálne priznala, že na spornom Krymskom polostrove prišlo k "presúvaniu" jej ozbrojených zložiek. Tie patria k čiernomorskej flotile so základňou neďaleko krymského prístavu v Sevastopoli. Podľa najnovších správ vysadili Rusi na pevninu 2 000 vojakov v plnej zbroji, tých podporuje aj 150 parašutistov. Na obsadených letiskách údajne pristálo 13 ruských lietadiel. V piatok zasadne OSN, ukrajinský prezident tvrdí, že jeho krajina nebude reagovať na provokácie, ale varoval Putina, že všetko smeruje ku konfliktu, aký bol v Gruzínsku.
Telekomunikačná spoločnosť Ukrtelecom stratila spojenie s Krymom. Vo svojom tlačovom vyhlásení Ukrtelecom uviedol, že "stratil technické možnosti poskytnúť spojenie medzi Krymom a zvyškom Ukrajiny".
Moskva žiadosť krymského premiéra o pomoc nebude ignorovať, uviedol podľa agentúr RIA Novosti a Interfax nemenovaný predstaviteľ Kremľa. Podľa ukrajinského ministra obrany Rusko na polostrov dopravilo už 6 tisíc vojakov.
Spojené štáty zvažujú protiopatrenia v prípade ruskej intervencie na Kryme
Spojené štáty a ich európski partneri zvažujú, že sa nezúčastnia na júnovom summite skupiny G8 v Soči v prípade, že Rusko vojensky zasiahne na Ukrajine. Uviedol to nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu, ktorého dnes citovala agentúra DPA.
"Je ťažké si predstaviť, ako by sme sa mohli my a európski lídri zúčastniť na (schôdzke) G8 v Soči, ak Rusko zakročí na Ukrajine," povedal uvedený zdroj. Podľa popredného činiteľa americkej administratívy citovaného agentúrou AP Washington okrem toho prehodnotí, či bude pokračovať v diskusiách o prehĺbení obchodných vzťahov s Ruskom. Americkí predstavitelia pre agentúru Reuters potvrdili, že na Kryme dochádza k presunom vojsk, ale ich rozsah a účel je nateraz nejasný.
Ukrajina: Turčynov apeloval na Putina, aby zastavil "provokácie" na Kryme
Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov obvinil dnes podľa agentúry Reuters v Kyjeve Rusko z otvorenej agresie a konštatoval, že Moskva sleduje scenár podobný tomu, ktorý predchádzal v roku 2008 vojnovému konfliktu s Gruzínskom. Úradujúci najvyšší ukrajinský predstaviteľ súčasne vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa pričinil o zastavenie "provokácií" na polostrove Krym.
Podľa Turčynova boli práve do tohto regiónu vyslané ruské sily, ktoré tam pracujú na scenári, úplne analogickom s udalosťami predchádzajúcimi napokon faktickej anexii Abcházska a Južného Osetska.
Po Veľkej Británii varovali dnes pred cestami na polostrov Krym svojich občanov aj ďalšie európske krajiny, vrátane Nemecka a Talianska.
Proruský premiér na Kryme oznámil, že má pod kontrolou armádu a políciu
Nový proruský premiér autonómnej republiky na ukrajinskom polostrove Krym Sergej Aksenov dnes oznámil, že má pod kontrolou všetky vojenské sily, políciu a ďalšie bezpečnostné služby v regióne. Zároveň požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina o pomoc pri udržiavaní mieru na Kryme. Informovala o tom tlačová agentúra AP. Moskva túto žiadosť nebude ignorovať. S odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa Kremľa o tom informovali ruské tlačové agentúry RIA Novosti a Interfax.
Vo vyhlásení zverejnenom miestnymi a ruskými tlačovými agentúrami Aksenov upozornil, že ozbrojené sily, polícia, národná bezpečnostná služba a pohraničná stráž budú plniť iba jeho príkazy. Premiér dodal, že velitelia, ktorí s tým nesúhlasia, by mali zo svojich postov odísť. "Vzhľadom na moju zodpovednosť za životy a bezpečnosť občanov žiadam prezidenta Ruska Vladimira Putina o pomoc pri zaisťovaní mieru a pokoja na území autonómnej Krymskej republiky," napísal Aksenov vo vyhlásení.
Aksenov, šéf hlavnej proruskej strany na Krymskom polostrove, bol za premiéra vymenovaný krymským parlamentom vo štvrtok 27. februára - v období, keď na Ukrajine prudko stúplo napätie, pretože Krym odporuje novým predstaviteľom v Kyjeve, ktorí prevzali moc v štáte minulý týždeň. V piatok nastal prudký vývoj udalosti na Kryme, kde žije väčšinové ruské obyvateľstvo. Ozbrojení muži označení ako ruskí vojaci totiž obsadili kľúčové letiská na polostrove, kde má základňu ruská Čiernomorská flotila.
Americký prezident Obama je hlboko znepokojený správami o Ukrajine
"Akékoľvek porušenie ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti spôsobí hlbokú destabilizáciu," povedal americký prezident Barack Obama. Spojené štáty podľa neho podporí medzinárodné spoločenstvo a zaistí, že "akákoľvek vojenská intervencia na Ukrajine bude niečo stáť".
Prezident Obama v piatok vyhlásil, že americká vláda je hlboko znepokojená správami o ruských vojenských silách vnútri Ukrajiny. Varoval, že akékoľvek porušenie ukrajinskej suverenity bude hlboko destabilizujúce. "Budú náklady na akúkoľvek vojenskú intervenciu na Ukrajine," povedal bez toho, aby spresnil, aké náklady by to mohli byť. Obama hovoril uprostred piatkových správ o podozrení, že ruskí vojaci pristáli na vojenskej základni na Krymskom polostrove. Americký prezident prirovnal vzniknutú situáciu ku tekutine, ale varoval Rusko, aby nezasahovalo.
"Teraz sme hlboko znepokojení správami o vojenských pohyboch, ktoré zorganizovala Ruská federácia vo vnútri Ukrajiny," povedal Obama a dodal: "To by predstavovalo hlboký zásah do záležitostí, ktoré si musí ukrajinský ľud stanoviť sám.“ Štátny tajomník John Kerry vydal v piatok varovanie do Moskvy proti vojenskému pohybu v južnej časti Krymu, ktoré by mohlo ešte viac vyhrotiť napätie.
Spojené štáty vyzvali Rusko, aby sa stiahlo z ukrajinského Krymu. Zároveň volajú po naliehavej medzinárodnej sprostredkovateľskej misii. Podľa agentúry Reuters to oznámila v New Yorku veľvyslankyňa USA v OSN Samantha Powerová. Bezpečnostná rada sa kvôli situácii na Ukrajine zišla k mimoriadnym konzultáciám.
Ukrajinský veľvyslanec OSN Jurij Sergejev Bezpečnostnej rade OSN povedal, že do jeho krajiny "vstupujú" ruské vojenské vrtuľníky a dopravné lietadlá. Ruské ozbrojené sily obsadili hlavné letisko Krymu.
Švajčiarsko, Rakúsko a Lichtenštajnsko zmrazili aktíva dvadsiatich Ukrajincov, vrátane Viktora Janukovyča a jeho syna. Bývalý prezident pritom v piatok vyhlásil, že špekulácie o jeho zahraničných účtoch sú len "prázdne táranie".
Európski lídri sa snažia apelovať na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby konal s opatrnosťou, pretože situácia na Ukrajine sa v piatok zhoršila. V telefonickom rozhovore nemecká kancelárka Angela Merkelová povedala Putinovi, že je znepokojená destabilizáciou Ukrajiny a apelovala, aby zachoval zdržanlivosť vo vzťahu k aktuálnemu dianiu v regióne Krym, kde vojaci v neoznačených uniformách prevzali v piatok kontrolu nad dvoma letiskami.
Spojenie s Krymom je odrezané od Ukrajiny
Ukrajinský národný telekomunikačný operátor "Ukrtelecom" stratil schopnosť poskytovať spojenie medzi Krymským polostrovom a zvyškom Ukrajiny, pretože došlo k poškodenie optického kábla, hlási Interfax-Ukrajina.
"V dôsledku rokovaní neznámych ľudí boli optické káble spoločnosti poškodené. Dôsledkom je to, že telefónne a internetové služby na polostrove Krym sú takmer úplne pozastavené," hovorí sa vo vyhlásení firmy.
Začala sa invázia na Krym
Podľa informácií ukrajinskej pravdy pristálo na Kryme minimálne 13 ruských lietadiel IL-76. Unian priniesol správu, že na Kryme už operuje 150 parašutistov a 2 000 vojakov. Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že jednotky vstúpili na územie Krymu, aby zaistili bezpečnosť čiernomorskej flotily. Situáciu má v piatok riešiť aj bezpečnostná rada OSN.
Obsadené letisko v Sevastopoli
Väčšina obyvateľov Krymu sa hlási k ruskej národnosti, čo sa po zosadení proruského prezidenta Viktora Janukovyča prejavilo protestami a výzvami na jeho opätovné pripojenie k Rusku, ktorého súčasťou bol do roku 1954. Rusko má dodnes na území vojenské základne, napriek obavám o práva ukrajinských Rusov však ubezpečuje, že do záležitostí Ukrajiny nebude zasahovať.
Turčynov pripomína vojnu v Gruzínsku
Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov obvinil dnes podľa agentúry Reuters v Kyjeve Rusko z otvorenej agresie a konštatoval, že Moskva sleduje scenár podobný tomu, ktorý predchádzal v roku 2008 vojnovému konfliktu s Gruzínskom.
Úradujúci najvyšší ukrajinský predstaviteľ súčasne vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa pričinil o zastavenie "provokácií" na polostrove Krym. Podľa Turčynova boli práve do tohto regiónu vyslané ruské sily, ktoré tam pracujú na scenári, úplne analogickom s udalosťami predchádzajúcimi napokon faktickej anexii Abcházska a Južného Osetska. Po Veľkej Británii varovali dnes pred cestami na polostrov Krym svojich občanov aj ďalšie európske krajiny, vrátane Nemecka a Talianska.
Ukrajina protestuje proti narušeniu vzdušného priestoru, uzatvorili ho
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí protestovalo dnes voči narušovaniu vzdušného priestoru krajiny ruskými strojmi, protestnú nótu odovzdali ruskej strane. Vyplýva to z informácií internetového vydania denníka Ukrajinská pravda, ako aj tlačovej agentúry Reuters s odvolaním sa na tlačovú službu rezortu. Na polostrove Krym dnes registrovali prelety viac ako desiatich ruských armádnych vrtuľníkov, ako aj trinástich dopravných lietadiel. Navyše tu boli evidentné presuny vojakov a vojenskej techniky. Ukrajina to vníma ako porušenie dohody o podmienkach umiestnenia základne ruskej čiernomorskej flotily v Sevastopole.
AKTUALIZOVANÉ - Vzdušný priestor nad Krymským polostrovom je v súčasnosti úplne uzavretý a vstup do neho nemajú povolené žiadne civilné lietadlá. Tvrdia to Ukrajinské medzinárodné aerolínie (UIA), ktoré preto zrušili všetky piatkové večerné aj sobotňajšie lety do krymskej metropoly Simferopoľ. Zástupkyňa miestneho letiska pre agentúru Associated Press (AP) uviedla, že všetky lety sú zrušené.
Ukrajinské ministerstvo vnútra tvrdí, že ruské ozbrojené sily sa zmocnili dvoch letísk na ukrajinskom Kryme. Ruská armáda údajne obsadila aj vojenské letisko v prístave Sevastopoľ, ktorý je domovom ruskej čiernomorskej flotily. Ozbrojení muži, ktorí podľa ministra vnútra Arsena Avakova "zastupujú Rusko", obsadili aj medzinárodné letisko v hlavnom meste polostrova Simferepoľ. Minister konštatoval, že ide o ozbrojenú inváziu a okupáciu, čo je v rozpore s medzinárodným právom a dohodami.
Kyjev obmedzila výbery z vkladov v zahraničných menách
Centrálna banka Ukrajiny v piatok zaviedla dočasné obmedzenie výberov z bankových vkladov v zahraničných menách. Ukrajinci, ktorí majú takéto vklady, môžu denne uskutočniť výber v hodnote v prepočte maximálne na úrovni 15 tis. hrivien (približne 1 140 eur - pozn. redakcie). Informoval o tom v piatok ukrajinský internetový portál tyzhden.ua, ktorý citoval nového šéfa centrálnej banky Stepana Kubiva. Výbery z vkladov v národnej mene nie sú obmedzené. "Z vkladov v hrivnách môžete vyberať aj milión alebo dva. Banky sú likvidné," konštatoval Kubiv.
Výbery z ukrajinských bánk podľa stredajšieho vyjadrenia Kubiva, ktorý sa funkcie ujal 24. februára, kulminovali minulý týždeň v dňoch 18. až 20. februára, kedy v centre Kyjeva boli ostré zrážky medzi políciou a ľuďmi demonštrujúcimi proti vtedajšej vláde. Obyvatelia krajiny vtedy z bánk vybrali až 30 mld. hrivien. Celkové vklady v bankách tak klesli o 7 %. Podľa stredajšieho vyjadrenia šéfa centrálnej banky sa výbery z bánk spomalili v západnej a strednej časti krajiny a v hlavnom meste. Vysokým tempom však pokračovali na východe Ukrajiny pre napätie vo vzťahoch so susedným Ruskom.
V piatok šéf centrálnej banky vyhlásil, že Ukrajina má momentálne dostatočné rezervy na uhrádzanie záväzkov voči veriteľom. Tento týždeň Kubiv konštatoval, že devízové rezervy klesli na 15 mld. USD z úrovne 17,8 mld. USD, na ktorej boli 1. februára. Podľa údajov agentúry Reuters hrivna v piatok posilnila na úroveň 10,5 hrivny za dolár. Investorov znepokojila otázka, či krajina bude po zvrhnutí prezidenta Viktora Janukovyča schopná splácať svoje záväzky. Vo štvrtok sa ukrajinská mena nachádzala na rekordnom minime 11 hrivien za dolár.
Janukovyčove účty zmrazilo Švajčiarsko aj Rakúsko
Rakúsko zmrazilo bankové účty patriace zosadenému prezidentovi Ukrajiny Viktorovi Janukovyčovi, jeho synovi Olexandrovi a 16 ďalším osobám napojeným na niekdajšiu vládu pod jeho vedením. V piatok o tom informoval hovorca rakúskeho ministerstva zahraničných vecí Martin Weiss, ktorý takýto krok zdôvodnil potrebou zabrániť výberu peňazí pred tým, ako celá EÚ rozhodne o tom, či na Janukovyča a jeho spoločníkov uvalí sankcie. Dodatočné osoby, ktorých sa opatrenie týka, pritom nemenoval. Hovorca tiež odmietol špekulovať o tom, koľko peňazí by sa mohlo na zmrazených účtoch nachádzať.
Prokuratúra vo švajčiarskej Ženeve medzitým informovala o preverovaní podozrenia, že Janukovyč a jeho syn sa v alpskej krajine dopustili "závažného prania špinavých peňazí". Tamojšie orgány údajne vo štvrtok ráno vykonali prehliadku v kancelárii spoločnosti, ktorú vlastní Olexandr Janukovyč, zatiaľ čo švajčiarska vláda oznámila takisto zmrazenie všetkých prostriedkov spojených s aktivitami Janukovyčovcov. Na ukrajinského lídra odvolaného minulý víkend parlamentom je vydaný zatykač pre podozrenie z "hromadnej vraždy". Janukovyč v piatok vystúpil pred novinármi v ruskom Rostove nad Donom, kde odmietol zodpovednosť za krviprelievanie v Kyjeve a nepokoje vedúce k zvrhnutiu doterajšieho vedenia pripísal radikálnym skupinám.
